Ako pestovať bazalku doma

V dnešnej dobe nie je problém zaobstarať si už predpestované rastlinky bazalky v kvetináčiku. Ale pestovanie voňavé bazalky už od semienka má svoje nezameniteľné čaro a navyše si môžete zaobstarať semienka celej rady odrôd, ktoré bežne v obchodoch nezoženiete.

Čo budete potrebovať pre pestovanie bazalky? Semená bazalky, priepustná zemina, kvetináč, svetlo, teplo, zálievka.

Pôda a výsev bazalky

Bazalku vysievame do kvetináčov najlepšie v marci až apríli. Výsev priamo na záhon nie je vhodný, pretože bazalka neznáša prízemné mrazíky. Pôdu vyberáme humózna a ľahko priepustnú, do ktorej vmiešame trochu perlitu. Semená bazalky nasypeme riedko na povrch a len ľahko pritlačíme. Kvetináč postavíme na svetlé miesto a zalievame mierne. Nové rastlinky by sa mali objaviť asi do mesiaca.

Presádzanie bazalky

Keď majú rastlinky bazalky 4-6 listov, je načase ich presadiť na záhon alebo do balkónového truhlíka. Rastlinky opatrne uchopíme pod listy a jemne vytiahneme zo zeme. Dávame pozor, aby sme nepoškodili korienky. Sadeničky zasadíme zhruba 25 cm od seba. Zabezpečíme im dostatok svetla a primeranú zálievku. Dávame pozor, aby pôda nikdy nevyschla, pretože bazalka by potom mala tuhé a kožovité listy.

Ťažkosti pri pestovaní bazalky

Bazalka neznáša chladné a vlhké obdobie. Zvlášť záhonové rastlinky je potrebné v prípade dlhšie trvajúcich dažďov ošetriť proti plesni. Pri zalievaní bazalky dávame pozor, aby sa voda nedostala na listy, vytvorili by sa na nich nepekné čierne škvrny. Bazalku je tiež potrebné chrániť pred vetrom.

Úroda bazalky

Aromatické listy môžeme otrhávať po jednom po celú dobu vegetácie až do doby kvitnutia (jún až júl). Akonáhle sa na rastline objavia prvé kvety, je načase vňať zožať. V tejto dobe má totiž najviac aromatických látok. Krík zrežeme až pri zemi a vňať usušíme. Bazalku ale zalievame ďalej a pri troche starostlivosti sa môžeme tešiť na ďalšie úrodu v septembri.

Pestovanie bazalky v byte

V bytových podmienkach môžete bazalku vysievať kedykoľvek, pokojne aj na jeseň. Najlepšie je pestovať bazalku v niekoľkých kvetináčoch s rôznou dobou výsevu, aby ste mali na tanieri neustále čerstvú vňať. Pre pestovanie bazalky v kvetináčiku sa najlepšie hodí odroda Bazalka pravá – balkónová.

Prečo jesť bazalku

Látky obsiahnuté v bazalke napomáhajú správnemu tráveniu. Stimuluje metabolizmus, pomáha odbúravať tuky. Pôsobí proti depresii a nespavosti. Mierni bolesti hlavy. Deti do dvanástich rokov a tehotné a dojčiace ženy by mali bazalku konzumovať s rozmyslom.

VIDEO : Bazalka je zdravá

Ako pestovať bylinky?

Nech máme záhradku, balkón, terasu či len okenný parapet, môžeme si sami vytvoriť svoju vlastnú malú bylinkovú záhradku. Nie je nad čerstvé bylinky na dosah ruky, navyše sú pastvou pre oko a ich vôňa pohladením na duši.

Pestovanie byliniek – je najvyšší čas zasiať

Aby sme sa mohli čo najskôr tešiť z vlastných čerstvých byliniek, je dôležitý ich včasný výsev a predpestovanie. Prvé mesiace jari, kedy slnko získava na sile a predlžujú sa dni, je ten pravý čas na výsev. Predpestovanie bylín je rýchlejšie, ak môžeme klíčiacim semenám zaistiť stabilnú teplejšie podnebie s dostatkom svetla a pravidelnú zálievkou. K tomu sa práve najlepšie hodí domáce prostredie a umiestnenie nádob s výsevom v miestnosti za oknom.

Existuje mnoho obľúbených a menej náročných druhov byliniek, ktoré si dokáže úspešne vypestovať aj začiatočník. Medzi také patrí napr. Pažítka, bazalka, petržlenová vňať, oregano, majorán, šalvia, mäta, tymian, saturejka a ďalšie. Osivo dnes nájdeme v širokej ponuke nielen v predajniach s potrebami pre záhradníkov, ale aj v supermarketoch s potravinami a pod. Pre úspešnosť výsevu je dôležité použiť čerstvá semená, buď vlastné z predošlého roka, alebo skontrolovať dátum na obale. Čím sú semená čerstvejšie, tým väčšiu máme šancu na úspech.

Aké sú vhodné nádoby na výsev?

Vysievať môžeme do klasických kvetináčov alebo truhlíkov, možno však použiť rôzne tégliky, krabičky, misy a pod. Záleží na tom, či bude ona nádoba slúžiť len na predpestovanie, alebo k trvalému rastu bylinky. Ak rastlinky už nebudeme presádzať do iných kvetináčov alebo na záhon, zvolíme nádobu nielen praktickú, ale aj dekoratívne. Ak si chceme bylinky doma iba predpestovať, môžeme použiť aj špeciálne izbovej mini skleníka a fóliovníky, ktoré udržujú optimálnu klímu pre klíčivosť semien a rast mladé rastlinky.

Voľba vhodnej zeminy pre výsev

Bylinky väčšinou nie sú príliš náročné na bohatosť substrátu, predovšetkým by sme mali dbať na to, aby zemina nebola príliš ťažká, čo by sťažovalo klíčenie a predovšetkým zakorenenie mladé rastliny. Ak máme k dispozícii len ťažšie zeminu, jednoducho ju zmiešame s trochou piesku, popr. rašeliny. Možno však zakúpiť aj špeciálny substrát, určený priamo pre výsev a predpestovanie. Bežne predávané substráty na pestovanie kvetín, ktoré obsahujú príliš veľké kusy zeminy či drevnatých častí, nie sú pre výsev bylín najvhodnejšou voľbou.

Ako správne vysievať semená bylín?

Až na niektoré výnimky by sme mali semená vysievať riedko, príliš husto vysiata semená nemajú veľkú šancu na riadny vývoj silných rastliniek. K hustému výsevu sa hodí napr. Pažítka, ktoré sa darí pri raste v trsu, avšak iné bylinky vyžadujú viac priestoru pre vývoj koreňového systému i nadzemné rozvetvené časti.
Podľa výsevu delíme byliny na tie, ktoré klíčia na povrchu substrátu a také, ktoré klíči pod tenkou vrstvou pôdy. Tento údaj by mal byť uvedený na obale sáčku so semenami. Pokiaľ sa jedná o semená klíčiace pod vrstvou zeminy, dbáme na to, aby vrstva nebola príliš silná zeminu nepěchujeme tlakom, iba jej semená jemne posypeme. (Bežne okolo 0,5 cm).

Ako zalievať klíčiace semená?

Klasický spôsob zalievanie konvičky s hubicou nie je úplne optimálny v prvých dňoch klíčenia semien, ktorá ešte nemajú korienok a teda nie sú pevne ukotvené v zemine. Výborný je naopak mechanický rozprašovač vody, ktorý bežne používame napr. Na kropenie bielizne. Jemnú vodnou hmlou z rozprašovača semená zalievame spočiatku 1-2x denne. Dostatočnú vlhkosť zeminy kontrolujeme jednoducho prstom, nesmieme ju nechať vyschnúť, aby semená turgidné a neuhynuli. Do doby, než si rastlinky vytvorí koreňový systém, je zalievame zhora, neskôr môžeme vodu liať do podmisky.
Klíčivosť sa u rôznych bylín líši svojou dĺžkou, najčastejšie sa pohybuje medzi 1-2 týždne. Čím stabilnejšie klíma klíčiacim semenám poskytneme, tým väčšiu máme šancu na úspech. Môžeme využiť malého triku a nádobu sa semenami prvé cca dva týždne zakryť čírym sklom či priehľadnou fóliou, hlina nám nevyschne a zabezpečíme tak i stabilnejšie teplotu. Vo chvíli, keď rastliny dorástli veľkosti okolo 1-2 cm, sklo či fóliu zložíme.

Presádzanie mladých sadeníc

Rastlinky staré cca 1 mesiac sú spravidla dosť silné na to, aby sme s nimi mohli manipulovať a opatrne ich presadiť do zvolenej nádoby. Ako pomôcku na presádzanie použijeme přepichovací kolík alebo napr. Obrátenú stranu lyžice, rastlinky po jednej presádzame v dostatočných rozostupoch do novej nádoby s riadne navlhčenú zeminou. V prvých dňoch po presadení strážime vlhkosť pôdy a starostlivo zalievame. Ak chceme pestovať bylinky vonku, je dobré ich postupne zvykať na zmenu klímu, spočiatku ich chránime pred priamym slnkom či prílišným vetrom a dažďom. Optimálna doba na presun byliniek von je prelom apríla a mája, v závislosti na počasí.

Poteší aj na pohľad

Bylinky sú rastliny nielen užitočné a liečivé, ale aj krásne a dekoratívne. Nech ich pestujeme vo vnútri domu či bytu za oknom, alebo na balkóne, parapete, terase alebo záhrade, oveľa viac vynikne ich krása pri umiestnení do ozdobných nádob a kvetináčov. Pristane im najmä jednoduché a pôsobivé keramické nádoby, ako napr. Starý hrniec na masť či stĺpmi rajnicu po babičke, alebo tiež tzv. Jahodový kvetináč v tvare súdka s niekoľkými otvormi pre rast rastlín. Vynikať budú potrebné v prútenom košíku vystlanom igelitovou fóliou, alebo akékoľvek vhodnej nádobe tak, aby nám boli potešením aj pre oko.

Bylinky na trávenie

V posledných rokoch sa tímy odborníkov z celého sveta zaoberali štúdiom pochodov, pri ktorých dlhotrvajúci stres človeku zovrie žalúdok a naruší tráviace procesy. Dnes už je jasne preukázané, že pri strese sa znižuje počet baktérií žijúcich v črevách, narušuje sa tráviaci činnosť žalúdka i čriev a následkom toho je celý organizmus náchylnejší k infekciám a ďalším ochoreniam. Našťastie sú okrem hojivého harmančeka po ruke aj iné liečivé rastliny, ktoré prirodzeným spôsobom uvedú podráždené orgány zase do poriadku.

Liek s rizikom

Štěničník horký čiže iberka horká (Iberis amara), ktorý sa často pestuje v záhrade, je obľúbený predovšetkým ako letnička krášliace predzáhradky a farebné záhony. Ako prírodné liečivá bylina je však zatiaľ známy pomerne málo. Všetky časti štěničníku obsahujú značné množstvo trieslovín, ktoré napomáhajú uvoľňovanie kŕčov, bráni vzniku a rozvoju zápalov žalúdočnej sliznice a predchádzajú vzniku žalúdočných vredov. Dokladajú to rôzne vedecké práce, ktoré súčasne odhaľujú princíp pôsobenia účinných látok na organizmus. Výluh z vňate štěničníku blokuje nadmernú tvorbu žalúdočných kyselín a zároveň zväčšuje ochrannú vrstvu sliznice na vnútornej stene žalúdka. Má to však jeden háčik. Triesloviny sú jedovaté a po požití väčšieho množstva môžu pôsobiť preháňavo. Blahodárnych účinkov extraktu z čerstvých rastlín dosiahnete iba primeraným a starostlivým dávkovaním. To je dôvod, prečo sa štěničník tak ako iné liečivé byliny nedá voľne kúpiť sušený na prípravu čaju, a nemali by ste teda ani používať rastliny nazbierané na záhrade. V lekárňach však možno zakúpiť viaczložkové preparáty s obsahom výťažkov zo štěničníku, pri ktorých užívanie nehrozí žiadne nežiaduce vedľajšie účinky. Štěničník je tiež súčasťou homeopatických prípravkov.

Bylinky zo záhonu

Tiež pestrec mariánsky (Silybum marianum) sa pestuje pre okrasu. Bielo mramorované listy sú jedovaté, purpurovo červené hlavičky kvetov nie. Pri zbere semien, v ktorých je obsiahnutá žiadaná droga, sa môžete ľahko poraniť o dlhé špicaté tŕne zákrovných listov. Už alchymista, astrológ a lekár Paracelsus (1493-1541), ktorý predznamenal vznik novodobého lekárstvo, odporúčal používať pestrec mariánsky proti vnútornému „pichanie“. Presnejšie účinky pestreca boli objavené v 18. storočí pri pokusoch o liečení chorých s pečeňovými problémami.

Ako utíšiť žalúdok

Nepríjemnému a niekedy trápnemu škvŕkanie a škrundání v bruchu sa dá obzvlášť účinne zamedziť sušeným výťažkom z artičokov kardového (Cynara scolymus). Dokladajú to aj niektoré odborné štúdie. Bolestivý tlak v horných partiách brucha údajne počas jednej minúty po prehltnutí kapsule s výťažkami z artičokov poľaví až u 80 percent pacientov. Milovníci dobrého jedla to však nikdy nenechajú dôjsť tak ďaleko a delikátna kvetenstvo jedlých artičokov konzumujú radšej preventívne v podobe predkrmu pred hlavným jedlom.

Popíjanie čaju z pestreca sa odporúča pri problémoch so žlčníkom alebo pri celkových zažívacích ťažkostiach. Na zmiernenie pečeňových ťažkostí alebo zápalov je vhodné užívať preparáty s vyšším obsahom látok z pestreca. Ich použitie a dávkovanie je nutné konzultovať s lekárom.

S angeliky lekárskej (Angelica archangelica) sotva niečo pokazíte. Rastline sa darí na vlhkých pôdach v polotieni. Uprostred leta sa viac ako meter nad zemou rozžiari okolíky jej kvetov. Mladé listy angeliky a mäkká semená, ktoré sa podobajú semenám feniklu, príjemne okorení ovocné šaláty, ryby alebo čerstvé syry. Olúpané, najemno pokrájané byle zase vylepší vôňu marmelád a želé a z koreňov vykopaných na jeseň už po stáročia vyrábajú benediktíni horký žalúdočný likér na dobré trávenie. Akútne poruchy trávenia a pocit nadúvanie sa najlepšie mierni popíjaním čaju z archangeliky. Jedna lyžica nadrobno nasekaného suchého koreňa sa zaleje dvoma šálkami vriacej vody a nechá sa 15 minút lúhovať.

Tak celkom anjelská však archangelika nie je: nemala by sa používať počas tehotenstva. A ak ju chcete zbierať, vezmite si radšej rukavice, aby ste sa vyvarovali vyrážky, ktorú môže archangelika na citlivejšie pokožke vyvolať po ožiarení slnečným svetlom.

Podomácky možno pestovať šalvia lekársku aj všetky ďalšie bylinky

Prečítajte si náš článok o bylinkách.

Šalvia lekárska mäta paprná

Je to poloker, which znáša suchá stanovište. Je možné ju vysadiť aj na svahoch, bez toho aby museli zaberať miesto na záhonoch. Zberá sa nat na sušenie využíva sa jej protizápalových účinkov. Odporúča sa ju používať pri prvých príznakoch chrípky alebo angíny ako kloktadla. Menej sa vi, ze sa používa ako čaj u ľudí, ktorí trpia veľkým potením.

Na záhradke by nemala chýbať ritného mäta pieporná. Ide o vytrvalú rastlinu množiace sa iba vegetatívne. Na jeseň alebo na jar sa vysádza na trvalé stanovište, kde vydrží dva až tri roky. Zberá sa kvitnúce nat. Dávame ju najmä pri nechutenstvo, pôsobí aj proti nadúvaniu používa sa ji ako podpornej liečby pri žlčníkových ochoreniach. Čerstvé listy maty možno pridávať robiť roznych nápojov pokrmov k ich ochutenie.

Medovka lekárska

Má veľmi príjemnou citrónovou vuni patri k dlhoročným trvalkám, ktoré vydržia na stanovišti i desať rokov. Rozmnožuje sa delením trsu alebo semenami. V začiatku kvitnutia zberáme nat, ktora sa susi. Má široké uplatnenie u ľudí trpiacich nespavosťou k zníženiu krvného tlaku vysokého. Je aj dobrú drogou žlčopudný.

Ligurček lekársky

Zväčší táto koreninová zelenina znesie aj polotieň. Má tú výhodu, zé skoro na jar zacina pučať je mrazuvzdorná. Má rada vlhkejšie pôdy. Listy používame na prípravu polievok, posekaných mas roznych šalátov. Obsahuje vitamíny minerálne látky navyše podporuje chuť k jedlu. Raz za dva roky môžeme až tri tuto rastlinu vyryť zožať korene, ten podporuje odtok tekutín z tela.

Divozel lekárska

Ak trpíte niekto zahlienením, chrípkou, angínou, možno odporučiť pestovanie divozelu lekárskej. Zbierajú sa veľkej žltých kvetmi. Je to jediná liečivá rastlina, ktora o sebe susi na slnku. Usušené kvety sa dávajú robiť liečivých zmesi. Obsahujú saponíny, ktoré veľmi dobre pôsobí na odhlienenie.

Divozel je dvojročná rastlina, ktora v prvom roku vytvorí prízemnú ružicu v druhom roku kvitne. Pestuje sa tak, ze ju skoro na jar vysejeme veľmi plytko, podobne ako petržlen. V polovici augusta, kedy vytvorí štyri až šesť pravých lístkov, ju vysadíme na produkčnú plochu.

Rubrika: Bylinky