Zemiaky a ich pestovanie

Zemiaky rozlišujeme podľa obdobia zberu na skoré a neskoré. Rané sa zberajú už pred koncom júna. Na neskoré si musíme počkať o niečo dlhšie. Samozrejme, že je aj niekoľko odrôd raných i neskorých zemiakov. Každá odroda má svoje špecifické vlastnosti, či už sa jedná o veľkosť zemiakov, farba dužiny aj šupky doba skladovania. Šupka môže byť žltá, červená a začínajú sa už aj pestovať zemiaky s modrou šupkou. Tiež sú rôzne tvary. Ako napríklad veľmi obľúbené sú rožteky.

Zemiaky sa u nás pestujú už mnoho rokov. Dajú sa pestovať skoro v každej pôde. Len nemajú rady premokrenú pôdu. Ich pestovanie nie je vôbec nič zložité, určite to dokáže aj úplný začiatočník záhradkár. Odborné štúdie vypočítali, že u nás na každého človeka pripadá konzumácia sedemdesiatich kíl zemiakov ročne.

Zemiaky sú obľúbená plodina, ktorá sa používa v kuchyni veľmi často. Je to výborná príloha k rôznym jedlám i sa pridávajú do rôznych pokrmov. Dajú sa využiť aj pre diétne jedlá. V kuchyni sa dajú využiť na mnoho spôsobov. Obľúbené sú zemiakové hranolky, zemiakové placky, zemiakové placky, zemiakové knedle a mnoho ďalších pokrmov. Dajú sa variť, vyprážať a piecť. Receptov zo zemiakov je nepreberné množstvo.

Dajú sa síce kúpiť skoro v každom obchode, ale predsa len tie vypestované doma sú najlepšie. Keď vidíme v obchode tie nevzhľadné, nahnité a rôzne porezané zemiaky tak nás určite napadne, že bude najlepšie si ich vypestovať sami. Majú nielen lepšiu chuť, ale aj z nich máme radosť, že sme si ich dokázali vypestovať sami. Nie je to nič zložité, len to vyžaduje trochu práce, z ktorej budeme mať vo výsledku určite radosť, a budú nám viac chutiť. Je mnoho záhradkárov, ktorí sa snažia ich vypestovať toľko, aby im vystačili na celý rok. Samozrejme to záleží aj na tom, ako veľký pozemok na pestovanie máme k dispozícii.

Sadíme ich na jar podľa toho, aké je počasie. Nesmú byť ešte ranné mrazíky. To by nám premrznutý a bolo by po úrode. Býva to väčšinou na konci apríla, niekedy až začiatkom mája. Záleží na tom, ako dlho ranné mrazíky sú. Sadíme ich najlepšie do vyhriatej pôdy. Je dobré potrebné niekoľko dní, pred plánovanou výsadbou prikryť pôdu treba nejakú textílií. Začínajú klíčiť, keď je vonkajšia teplota okolo 6. Stupňov. Zemiaky potrebujú slnečné stanovište. V chládku by sa im moc dobre nedarilo.

Zemiaky majú rady vyhnojenie pôdu. Ak stihneme pôdu vyhnojit na jeseň prírodnými hnojivami, bude určite najlepší. Môžeme použiť hnoj od koní, kráv ale aj od králikov. Keď sa nám to na jeseň nepodarí, nič sa nedeje. Stačí v dobe stávkovanie ošetriť pôdu chemickým hnojivom. Hnojenie je dôležité. Naša úroda bude väčší a to za to určite stojí. Vsádzať zemiaky by sme nemali dávať na rovnaké miesto ďalší rok, ale až za 4 roky. Zamedzíme tým hnilobe, háďatkám aj mandelinkám. Pôdu po tri roky využijeme na pestovanie zeleniny. Sadíme ich do brázd vzdialených od seba asi 70 cm. V riadku by sa malo dodržiavať približne 30 cm. Vychádza to približne na stopu dospelého človeka.

Je potrebné aspoň 2x okopať a zároveň prihrnúť hlinu. Kyprá pôda im veľmi prospieva. Keď sa objaví pásavka, tak ich môžeme ošetriť postrekom, alebo pásavku jednoducho zobrať. Často sa objavujú aj plesne. Proti ním treba chrániť úrodu chemickým postrekom.

Že sú zemiaky pripravené na zber, poznáme podľa toho, že zožltnú listy. Listy je nutné zobrať a potom je dobré nechať zemiaky ešte asi 2 týždne nechať v krajine. Zberáme ich za suchého počasia, aby na nich nezostávala nalepená hlina. Keď na nich nie je hlina, môžeme ich dať na vhodné miesto do pivnice. Dobre uskladnené zemiaky nám vydrží cez celú zimu.

Ako pestovať cesnak

Cesnak má veľa ľudí rado najmä kvôli jeho prenikavé chuti, podobne ako chilli, pažítku, reďkovky, pálivé papričky … Väčšina domácností ho používa ako korenie. Liečitelia by Vám pre zmenu prisahali, že je tým najlepším všeliekom. Obsahuje vitamíny, minerály a enzýmy. Disponuje proti infekčnými účinky, redukuje hladinu cholesterolu a redukuje krvnú zrážanlivosť.

Cesnak sa stal obľúbeným doplnkom slovenských kuchýň. Populárna je hlavne na hrianky. Čo by to bolo za hrianky bez cesnaku? Tiež sa využíva v omáčkach. Hovorí sa o ňom, že: „Cesnaková polievka je lepšia ako desať doktorov.“ Využitie je široké.

Čo všetko je potrebné pre pestovanie cesnaku?

Ako pestovať cesnak, je otázka trápiaci rad pestovateľov. Základom úspechu je sadba. Správne sa musí vykonať aj jeho načasovaná výsadba. Zásadne sa používa len kvalitné sadzba. O kvalite chcite písomné osvedčenie, nestačí iba nápis kvalitné pre pestovanie. Kupujte ju od uznávaných pestovateľov a predajcov.

Ako pestovať cesnak?

Stávkovaním, ktoré sa vykonáva vysadením jednotlivých strúčikov do záhona. Najlepším obdobím na výsadbu je jeseň a jar. Na jar všetko vykonajte v marci či apríli. Na jeseň tipujte v septembri až októbri. Výsev na jar dlhšie vydrží.

Pôda by mala obsahovať prímes piesku alebo perlitu. Tieto látky zabraňujú nadmernému moknutí pôdy a poškodeniu výsadby plesňami. Lokalita by mala byť bohatá na živiny s nižším obsahom draslíka. Má rád vysoké teploty a vlhkosť. Pestujte teda na priamom slnku.

Pri výsadbe sú špičky strúčikov cesnaku 3 centimetre pod povrchom pôdy. Vzdialenosť od seba činí 20×10 centimetrov. Ak máte na záhradke dostatok miesta, tipujte zriedkavejšie. Zabudnite na použitie sádzacieho kolíka. Cesnak zatlačte prsty do hliny.

Starostlivosť o cesnak v priebehu pestovania

S tým ako pestovať cesnak súvisí aj starostlivosť o sadeničky v priebehu rastu. Nestačí iba cesnak vysadiť a čakať na jeho zber. Ak chcete kvalitné a zdravú úrodu venujte mu kúsok svojho času aj starostlivosti.

  • Záhony sa udržujú v nezaburinené stave a s kyprú pôdou na povrchu.
  • Zabezpečiť dostatok vlahy v priebehu rastu.
  • Po daždi plečkujte. Plečkovanie znamená medziriadkovej spracovanie pôdy v priebehu vegetácie. Je to zabránenie rastu buriny a vykonáva sa z dvoch dôvodov. Prvým je prevzdušnenie a prekyprenie pôdy. Druhým je fakt, že nedôjde k zapareniu koreňov.
  • V priebehu vegetácie použite chemický postrek proti kvetárke cibuľové a žravému hmyzu.
  • Kvet cesnaku vyštipnite čo najskôr, tesne nad listom. Pár kvetov ponechajte. Slúži ako takzvaní strážnici, vďaka ktorým sa včas spozná čas zberu.

Ako pestovať kôpor

Kôpor dodá „to pravé“ mnohých pokrmom. Je výborným korením aj rozmanitú bylinkou. Sušený však stráca svoju silu. Nie je nad čerstvé šťavnaté lístky kôpru. Najmä preto nechýba na žiadnej záhradke.

Túto nenáročnú letničky môžete pestovať nielen na záhrade. Môžete jej pestovať dokonca aj v nádobe na balkóne. Využite jeho vonnú vňať i semená. Ako pestovať kôpor je otázka s jednoduchou odpoveďou. Odpoveď znie ľahko.

Čo je to kôpor voňavý?

Je rastlinou z čeľade okoličnatých, ktorú oddávna využívali v rôznych kuchyniach sveta i medicíne. Veľmi cenený bol v starovekom Egypte. Kôpor poteší predovšetkým svojou chuťou a vôňou. Veľmi prospieva zdraviu, využiť ho môžete aj na prípravu prírodné domáce kozmetiky.

Ako pestovať kôpor – podmienky

Výsev robíme v máji priamo do záhona. Pôda musí byť priepustná, neznáša totiž ťažké a premokrené pôdy. Vyžaduje stanovište na záveternej strane. Semená vysievame na husto do riadkov od seba vzdialených zhruba dvadsať centimetrov. Už za šesť týždňov môžete žať vňať. Vyššia a kvitnúce kôpor sa necháva ako korenie do zavařovaných zeleninových zmesí.

Dobre Vám bude prospievať aj v pôde chudobnej na živiny. Nikdy ho nehnojíme hnojivami s obsahom chlóru.

Samostatné pestovanie kôpru

  • Semená vysejeme do priepustnej pôdy a dostatočne zalejeme
  • Vysievajte na záveternou stranu s dostatkom slnka. Slnko podporí bujný rast a arómu
    Určité druhy kôpru budú potrebovať oporu, pretože byle sú ťažké
  • Pre zber semien režeme celej okolíky, keď dozrievajú a necháme ich hlavou dole dosušiť
  • Možno pestovať aj na okennom parapete, balkóne aj terase
    využitie kôpru

Listy a semená kôpru využijeme predovšetkým v kuchyni na nakladanie uhoriek, cibule aj kapusty. Je vhodný do omáčok, polievok a ako dochucovadlo k rybám. Jemne nakrájané mladé lístky vykúzli jemnú tvarohovú aromatickú chuť. Využijete ho aj ako liečivú bylinu, najčastejšie formou kôprového čaju. Pomôže vám pri zažívacích problémoch a nadúvanie.

Ako pestovať tekvicu

Tekvicu poznáme všetci ako ozdobu, ktorá sa používa na Hallloween. Nie je však len vhodnú ozdobou, ale je to zdravá, liečivá a takmer nekalorické tekvicovitá rastlina. Nájsť ju môžeme v rôznych podobách. V našich podmienkach sú najtypickejšie tekvice oranžovej či okrasné. Radí sa medzi chutné, ale aj zdraviu prospešné ovocie.

Obsahuje veľké množstvo vlákniny, znižuje krvný tlak, bráni tvorbe krvných zrazenín. Pri poruchách trávenia a črevných problémoch sa odporúča zmiešať tekvicu s mliekom. Zakúpiť si ju môžete v obchode či vypestovať doma na záhradke. Zoznámte sa v nasledujúcich riadkoch s tým, ako pestovať tekvicu.

Nákup semienok a predpestovanie

Než vypestujete svoju vlastnú tekvíc, vydajte sa do záhradníctva a vyberte si semienka. Ponuka je široká. Semienka si potom predpestujeme doma v téglikoch. Zhruba v polovici apríla vysejte semienka do téglika. Asi po troch týždňoch, keď už Vám porastú pekné rastlinky, je presaďte do kvetináčov.

V polovici mája je vysádzajte na záhon, tou dobou už nehrozí prízemné mrazíky. Pokiaľ si tekvicu nestihnete predpestovať, nevadí. Na začiatku mája vykonajte výsev semien do záhonov. Akonáhle budete mať rastliny na záhrade a budú hroziť prízemné mrazíky, zakryte je slamou, aby neumrzly.

Stanovište a výsadba

Tekvicu pestujte na pôde s dostatkom živín a vlahy. Miluje slnečné stanovište. Pre dostatok živín pôdu pri jej výsadbe prihnojte. Pestovať sa dajú aj na kompostu, kde sa im bude dariť obzvlášť dobre.

Počítajte ale s tým, že si z kompostu vytiahnu väčšinu živín a ten nebude tak kvalitné pre ďalšie použitie. Rastlinky sa vsádzajú na záhon v rozstupe jeden až dva metre. Ak vykonávate výsev semienok do záhonov, dávajte ich do hĺbky tri až päť centimetrov. Po zasadení zalejte.

Starostlivosti a zber

Na tom, ako pestovať tekvice nie je nič zložité ani náročného. Stačí, keď ich budete pravidelne odburiňovať. V prípade veľkého sucha musíte vykonať pravidelnú zálievku. Pozor si však dajte na to, aby ste nekropili listy. Začali by následne zahnívať. Akonáhle budú rastlinky dosahovať väčšie veľkosti, je dobré k nim pridať oporu. Po opore sa budú plaziť a nebudú si navzájom tieniť.

Žať ich začnite na začiatku jesene. Šupka musí byť tvrdá, matná a na stonke tekvice sa už tvoria praskliny. Vždy žnite pred prvými mrazíkmi. Tie dokážu spôsobiť premrznutí a tekvice bude nepoužiteľná. Pozberané tekvica nechajte vždy pár dní dosušiť, buď vonku na slniečku alebo u kachlí, ale teplota nesmie presiahnuť 30 ° C. Plodu ponechajte stopku o veľkosti päť centimetrov. Toto dopomôže k tomu, že sa tekvica nebude rýchlo kaziť.

Ako pestovať zemiaky

Možno ani netušíte, že pestovanie vlastných zemiakov vie pripraviť neopakovateľný zážitok. Vytiahnete vňať, opatrne rozhrňte brázdu a do dlaní sa vysypú nádherné žltkasté a čerstvé hľuzy. Nedajú žiadnu prácu sa škrabaním, ich jemnú šupku ľahko oddelíte prstami. Snáď každý záhradkár má na záhrade aspoň pár riadkov.

Ten kto hovorí, že zemiaky nepestuje, pretože je to prácne, a tých pár kíl si radšej kúpia, by to mal vyskúšať. Ostatne na otázke, ako pestovať zemiaky, nie je nič zložité. Jedná sa o najľahší spôsob pestovania medzi všetkými zeleninami. Význam má aj širokom využití zemiakov v kuchyni.

Ako na to – postup

Ako pestovať zemiaky? Hlavnou zásadou, ktorou sa musíte riadiť je, že sa nikdy nesmie vsádzať stále na rovnaké miesto, ale striedať ich s miestami, kde rástli iné rastliny. Ideálne vsádzajte zemiaky na rovnakú plochu raz za štyri roky. V prípade porušenia si koledujete o problémy so škodcami – pásavky, hniloba a háďatká.

Existuje cez 160 odrôd zemiakov. Pokiaľ s pestovanie začínate, vyhnite sa chúlostivým odrodám. Úroda by pre Vás mohla byť sklamaním. Naklíčené druhy zemiakov vysádzajte do riadkov v cca tridsiatich centimetrových rozostupoch. Z každej strany si musíte ponechať priestor na zahrnutie rastliny zeminou.

Nové zemiaky môžete sadiť bližšie k sebe. S výsadbou sa začína podľa počasia. Najvhodnejším mesiacom je však marec. V priebehu ich rastu sa musí okopávať. Použiť k tomu môžete motyku, hrable či iné Radlickej náčinie. Okopávať musíte opatrne, pretože mladé rastlinky zemiakov sú krehké.

Pôda

Pôda musí byť hlinitopiesočnatá, kyprá, priepustná a preto je potrebné, aby ste pred výsadbou pôdu poriadne zorali. Prvý orbu vykonajte na jeseň. Druhou tesne pred výsadbou. Než sa vrhnete na stávkovanie zemiakov do riadku, vykonajte hnojenie pôdy. Ideálne sú organické hnojivá – hnoj, kompost, zelené hnojenie.

V prípade minerálneho hnojenie použite hnojivá s menším obsahom sodíka, ale vysokým obsahom horčíka. Hnojte na jeseň. Tipujte iba certifikovanú sadbu zemiakov.

Takáto sadba je označená dodávateľom, hmotnosťou, dátumom a číslom partie uznávacieho konania. Chýbať nesmie ani stupeň množenia A alebo B.

Zálievka

Zemiaky vždy zavlažujte. V raste potrebujú denne v priemere 2 – 10 mm vody. Čo predstavuje 100 – 200 litrov vody denne – podľa plochy. Zavlažovanie korigujte aj s prírodným dažďom. V prípade sucha aj nedostatku dažďa, musíte vodu dodať iným spôsobom.

Burinu a zber

Burina môže znížiť vašej úrodu až o 55%. Pravidelne ho mechanicky odstraňujte. Dnes existujú aj rôzne herbicídy na burinu, ale ich použitie sa neodporúča. Môžu poškodiť jednotlivé rastliny.

Pred zberom odstráňte vňať 14 dní dopredu. Potom začnite ešte len s ich vykopaním. Zberá sa za suchého počasia pri teplotách nad 12 ° C.

Ako pestovať chren

Chren je mohutnou rastlinou s veľkými zelenými listami. Nájdeme ho rast vo voľnej prírode, najčastejšie na okrajoch polí a lúk, na rumoviskách a podobných zákutiach. Vyhľadávaný je predovšetkým pre svoj koreň. Ten je výborným doplnkom v kuchyni, lebo sa používa v nastrúhanom stave pre svoj pálivý říz, na dochucovanie jedál. Ovšem chren si môžete vypestovať na záhrade, stačí len vedieť, ako pestovať chren.

Ako vypestovať silný koreň

krenRostlina vytvára bohato rozvetvený koreňový systém. Rozmnožuje sa výhradne vegetatívne koreňovými odnože. Aj z malých častí koreňa Vám vyrastie nová rastlinka, ktorá má tendenciu počas rokov sa rozrastať, vetviť korienky a vytvárať nové tenké korienky. Pre získanie žiaducich valcovitých koreňov je nevyhnutné opakovane zasahovať do vývoja koreňového systému chrenu.

Podstatou je podporenie vývoja obmedzeného počtu vegetačných výhonov a zabrániť tvorbe tenkých vedľajších korienkov. Rovnako sa musí odstraňovať aj kvetenstvo, dorastajú výšky 150 centimetrov. Z bielych vonných kvetov sa síce nevytvára semená. Tvorba kvetenstvo však vysiľuje rastlinu na úkor ich koreňov.

Ako pestovať chren?

Chren sa môže pestovať dvoma spôsobmi. Ide o takzvaný Malínský viacročný spôsob a jednoročné pestovania.

Malínský spôsob viacročného pestovania chrenu

Spočíva v tom, že koreňové rezne asi 2 centimetre hrubé a 10 centimetrov dlhé bez vegetačného vrcholu na jeseň či skoro na jar vysádzame. Vysádzanie prevedieme na vzdialenosť 60 centimetrov od seba do hĺbky 15 centimetrov. Na jar vyrašia výhony, ktoré motyčkou odhrnieme až k rezňa rastliny a ponecháme len 1-2 výhony. Zvyšné výhony odkopne úzku motyčkou zároveň aj tenkými postrannými korienky. Pôdu potom prihrnieme späť.

Tento postup nazvaný prerieďovanie vykonáme znovu v lete. Korienky na spodnom konci musí zostať nepoškodený. Vysádzané korene chrenu sa nepredlžujú, ale len silnie. Úroda chrenu vykonáme na jeseň, keď sa živiny stiahnu do koreňov a listy zhnednú.

Zeminu odhrnieme. Zosilnený konzumnej výhon vykopne a využijeme na spotrebu. Zeminu potom opäť prihrnieme. Tento proces sa opakuje každý rok. Pri správnom obhospodarovaní vydrží rastliny na jednom mieste aj desať rokov bez toho hrozí zaburinení záhonu a znehodnotenie kvality koreňa.

Ako pestovať chren – jednoročné pestovanie

V marci vykonáme výsadbu na jeseň zozbieraného konzumných koreňov. Dlhé budú 20-25 centimetrov. Odtrhneme z nich tenké korienky a púčiky a vysádzame šikmo do plytších brázd. Koncom júna korene odhrnieme a v strednej časti z nich odstránime tenkej korienky. Potom je opäť zahrnieme zeminou.

Chren zberáme čo najneskôr na jeseň. Zvyšky rastlín odstránime do posledného zo záhona, aby sme zabránili jeho zaburinenia. Zo zozbieraných vyrytých koreňov odstránime listy a korene uložíme do piesku pre zimné spotrebu. Slabší rezne použijeme k novej jarnej výsadbe. Druhým rokom musíme kultúru zrušiť.

Čo pestovať v skleníku

Skleník je stavba určená na pestovanie rastlín, ktoré potrebujú viac tepla a vlhka, než bežné rastliny. Pestovaním rastlín vo skleníkov tak môžeme dosiahnuť oveľa vyššiu úrodnosti, ako bez neho. Ožívajú predovšetkým v máji, a keď sa prehupne polovica mesiaca, mali by byť plochy vysadené a využité do posledného miestečka. Len tak si pestovatelia zaistí bohatú, pestrú úrodu teplomilnej zeleniny.

Skleník musí byť schopný dovnútra prepustiť slnečné svetlo a teplo. Steny tak musí prepúšťať čo najviac svetla, ale zároveň disponovať aj značnú tepelnú izolačnou schopnosťou. Čím viac svetla sa k rastlinám dostane, tým lepšie bude prebiehať fotosyntéza. Dôležitý je aj systém vetrania, aby sa vo vnútri nedržala a nechytal pleseň.

Skleník a substrát

Použitím správneho substrátu v skleníku môžete maximalizovať svoju úrodu. Kvalitným skleníkovým substrátom je kompost. Ak si ho pripravujete doma, nesmie obsahovať žiadne zdraviu škodlivé látky, nežiadúce semená, škodca a zárodky chorôb. Pri absencii dostatočného množstva kompostu, použite namiesto neho ornicu s rašelinou v pomere 1: 1. Do zmesí sa pridajú organické hnojivá.

Zelenina v skleníku

Do polovice mája čakajú v skleníku sadenice plodových zelenín a niektorých letničiek, až sa nočné a ranné teploty zdvihnú natoľko, že sa budú môcť vysádzať na svoje stanovište. Tieto druhy zvykajte na nižšie teploty vetraním skleníka. Takto otužené rastliny budú oveľa lepšie znášať prechod na vonkajšie záhony.

Zeleninu (paradajky, papriky) pestované v skleníku majú úplne rovnaký postup, ako vonkajšie výsadba zeleniny. Medzi nimi je len jeden rozdiel. Tým rozdielom je to, že budete musieť premýšľať nad tým, koľko miesta zelenina v skleníku zaberie. Napríklad taká paprika a paradajky rastú do výšky, takže medzi ne môžete zasadiť nejakú menšiu zeleninu. Ideálne šalát, ktorý rastie rýchlo.

Čo pestovať v skleníku z cudzokrajných rastlín?

Ak je skleník schopný zaistiť dostatočné teplo a vlhkosť pre cudzokrajné rastliny, tak šup tam s nimi. Pomerne ľahko sa dajú vypestovať figy, citrusy aj vínna réva.

Zálievka

Vlhko priťahuje pleseň. V skleníku z tohto dôvodu zalievame vždy ráno a večer na zem. Rovnako aj pravidelne vetráme. Pozor na prievan, rastliny ho nemajú rady. Vetraním veľmi účinne bojujete aj proti roztočom a voškám.

Ak pokropíte celé rastliny, ihneď vyvetrajte. Rastliny občas prestrihajte listy tak, aby sa k nim dostal dostatok svetla a vzduchu.

Ako pestovať uhorky hadovky

Vypestovať si uhorky hadovky nie je zase taký problém, stačí si zvoliť správnu odrodu. Okrem tejto voľby je dôležité dodržať aj určité pravidlá a zároveň aj vyjsť v ústrety nárokom rastliny. Potom sa môžete tešiť na svoje prvé plody zo skleníka už mesiac po výsadbe. Poďme sa teda pozrieť na to, ako pestovať uhorky hadovky.

Ten kto si nestihol vypestovať sadenice vlastný, nemusí nijako zúfať, sú k dostaniu v kvetinárstvach i hobby obchodoch. Na výber je hneď z niekoľkých odrôd hadovek. Dokonca je možné vyberať medzi hadovka krátkymi a dlhými.

Dlhé hadovky pozná každý z nás. Plody meria cez tridsať centimetrov, sú hladké, nehorkne a hodí sa pre pestovanie v skleníku aj fóliovníkovém krytu. Drobní pestovatelia si zvolí hadovky krátke.

Prípravy pred pestovaním

Vyžadujú kvalitné, vyhnojenie, hlboko spracovanú zem. Pred výsadbou do nej zapracujte plná minerálne hnojivá alebo špeciálne hnojivo vo forme rašelinového substrátu. Rýchlo rastúce a plodiaci rastliny majú veľkú spotrebu živín, akonáhle nemajú z čoho živiny čerpať, rast sa spomalí a dôjde k zastaveniu plodenia. Plody začnú byť deformované a rastliny sú aj celkovo náchylnejšie k chorobám.

Optimálna teplota pôdy pre výsadbu sadeníc je 15 ° C. Zálievková voda na sadenice nesmie byť nižšia, ako je teplota pôdy. Pokiaľ hadovky pestujete v skleníku každoročne, je vhodné pôdu vymeniť do hĺbky, kam až zasahuje koreňový systém uhoriek. Znamená to vymeniť dvadsať centimetrov zeminy.

Nezabudnite hadovkám vytvoriť oporu, aby sa mohli šplhať do výšky. Riešením sú siete na pestovanie uhoriek alebo oporné špirály. Rastlinu do nich zavediete a má všetko čo potrebuje. Pre záhradkárov budú najlepšie oporné špirálové tyče. Zakúpte silnejší špirály, obsypaná rastlina niečo váži a vďaka dobrej opore rastliny neskĺznu.

Životný priestor uhoriek hadovek

Skleník je uzavretý priestor, ktorý zaručí hadovkám obmedzený výkyv teplôt, dostatočnú vlhkosť pôdy, vzduchu i dostatočný prísun živín. Výsadbu vykonávajte vzdušnejší. Vhodné je vsádzať dve sadenice na meter štvorcový. V slnečných dňoch je nutné v skleníku vetrať.

V máji sú ešte chladné rána, preto nevetrajte skleník dverami, aby rastliny nepřestydly. Ani starší uhorky nemajú rady studený prízemný vzduch, žltnú im listy a oslabujú celú rastlinu. Teplota by mala byť v rozmedzí 22 ° C-24 °C. So stúpajúcou teplotou vyžadujú uhorky aj vyššie zálievku. Pozor na nižšie teploty, klesajú ak teploty k 10 ° C, je lepšie zálievku obmedziť na nutné minimum.

Ako pestovať reďkovky?

Reďkovka patrí medzi najobľúbenejšie jarné zeleniny a jej prednosťou je, že sa konzumuje predovšetkým v surovom stave. Okrem vitamínu C obsahuje aj minerálne látky vápnik, fosfor a železo. Jej pikantná chuť pochádza z horčičného oleja ktorá pôsobí priaznivo na trávenie.

Požiadavky na prostredie

Reďkovka vyžaduje slnečné polohy, stredne ťažké až ľahšie, dobre prepracované pôdy, bohaté na humus s dostatkom pohotových živín a dobrými vlhkostnými podmienkami. Neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, ale priaznivo reaguje na dobre rozložený kompost. Pri jarnom pestovaní ju zaraďujeme ako predplodinu pred hlavnými druhmi zeleniny. Pre svoju krátku vegetačnú dobu, rýchly vývoj a slabý vzrast je tiež veľmi výhodnú medziplodiny, využívajúce priestor medzi pomaly rastúcimi druhmi.

Pestovanie reďkovky

Reďkovka je typickou zeleninou vhodnou na rýchlenie. Vo vykurovaných priestoroch ju rýchlo vypestujeme v zimných mesiacoch od novembra do januára, v nevykurovaných fóliovníkoch ju pestujeme v období február – apríl. Podmienkou úspechu je dostatok svetla a vlahy a v prípade vyšších teplôt aj dostatočné vetranie, aby nedochádzalo k vytiahnutiu rastlín a nadmernej tvorbe bohatého olistenie na úkor tvorby chutných reďkoviek.

S jarným výsevom na záhony začíname čo najskôr, akonáhle pôda uschne. Vysieva sa do riadkov vzdialených 15 – 20 cm a do hĺbky 1 cm. Po vzídení a vytvorení klíčnych listov porast vyjednotíme na 3 – 4 cm. Ošetrovanie počas vegetácie spočíva v kyprenie a najmä v pravidelnej závlahe, ktorá je podmienkou dobrého rastu kvalitných plodín. Reďkovku zberáme prebierkou, postupne ako dorastá. Pre plynulosť zberov je vhodné siať ju v týždenných intervaloch.

Niekoľko rád a pravidiel pri pestovaní reďkovky

  • Všeobecne platí, že pre skoré výsevy do voľnej pôdy je vhodné vyberať slnečné stanovištia, pre letné skôr zatienená.
  • Reďkovky vysievame do riadkov vzdialených od seba 12 až 15 cm, hĺbka nesmie presiahnuť 1 – 1,5 cm, pri sejbe možno zmiešať s pieskom.
  • Reďkovky majú rady vodu – zalievajte ráno aj večer
  • Záhony s prvými výsevy môžeme prikryť netkanou textíliou; chránime ich tak pred chladom, škodcami a skrátime vegetačnú dobu o 5 – 8 dní.
  • Reďkovku zberáme za 3 až 6 týždňov. Pre postupnú úrodu ju vysievame v dvojtýždňových intervaloch.
  • Reďkovka je super nakrájaná na chlebe s maslom – super zdravá desiata

Zelenina zo skleníka poteší

Ešte stále nie je vhodné počasie na vysievanie zeleniny priamo v záhrade. Využiť na to však môžete priestory nevykurovaného skleníka.

Špenát

Vyžaduje piesočnato – hlinité, humusové a zásadité pôdy bohaté na vápnik, s dostatočnou zásobou živín, najmä dusíka. Vysieva sa do riadkov vzdialených 20 až 25 cm. Semená ukladajte do hĺbky 2 až 3 cm. Po vysiatí ho nezabudnite dobre zavlažiť.
Špenát je potrebné pravidelne ošetrovať a úrodu zberať podľa veľkosti zachytávať preberaním. Zber končí pred vybiehanie rastlín do kvetu.

Šalát hlávkový

Šalát vysievajte do dobre prekyprenej a živinami zásobené pôdy. Zakorenia v hĺbke asi 10 až 15 cm, a preto by sa živiny mali nachádzať najmä v tejto hĺbke.

Semená sa snažte rozhodiť rovnomerne, nie príliš husto. Ušetríte si tým prácne prerieďovanie, kedy sa rastliny vyjednocujú na vzdialenosť 5 až 6 cm od seba. Hĺbka siatie je 2 cm a vzdialenosť riadkov 25 až 30 cm. Po vysiatí záhon zavlažte. Porast udržujte bez buriny a pôdu veľmi jemne skyprite, pretože rastliny šalátu korenia veľmi plytko. Jednotlivé hlávky šalátu sa zachytáva podľa potreby preberaním.

Valeriánku

Rastliny poľnej plytko zakoreňujú, preto sú na pestovanie vhodnejšie ľahšie pôdy. Pôda by nemala byť čerstvo vyhnojená maštaľným hnojom. Semienka vysievajte do riadkov vzdialených od seba 15 cm a do hĺbky 2 až 3 cm. Keďže sú veľmi jemné, môžete ich pred sejbou zmiešať s pieskom. Tým zaistíte rovnomernú hustotu výsevu.

Po vzídení, za 10 až 14 dní, nezabudnite na pravidelné odburiňovaní a zavlažovanie. Poľná má krátke vegetačné obdobie. Za 6 až 8 týždňov sa vytvorí zdravá konzumnej ružice prízemných listov, ktoré sa zberajú a konzumujú.

Petržlen záhradný

Petržlene sa darí aj na chladnejších stanovištiach s dobre štruktúrovanou pôdou. Nepestujte ju v prvom roku po hnojení maštaľným hnojom, ale až v druhom roku. Petržlen koreňovú sejte do riadkov vzdialených 30 až 40 cm. Semená petržlenu listovej zase do riadkov vzdialených 20 až 30 cm od seba.

Petržlen koreňovú po vzídení vyjednoďte na vzdialenosť 10 cm od seba. Zberá sa podľa veľkosti koreňov a potreby. Vzídené rastlinky petržlenu listovej vyjednoťte na 10 až 15 cm vzdialenosť v riadku. Ich vňať sa zbiera podľa potreby preberaním.