Najlepšie veganské reštaurácie v blízkosti slovenských kasín

Vegánstvo je spôsob života a stravovania, ktorý odmieta konzumáciu, ale aj využívanie živočíchov a živočíšnych produktov. Pohľad na rebríček Google Trends nám ukazuje, že medzi rokmi 2012 až 2017 došlo k rapídnemu, 4-násobnému nárastu počtu vegánov, kým počet vegetariánov a ľudí, ktorí sa dobrovoľne stravujú bezlepkovo zostal nezmenený.

Z Google Trends môžeme tiež zistiť, že vegánstvo je predovšetkým európskym „trendom“, najrozšírenejšie je v krajinách ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko alebo Švédsko. Odhaduje sa, že na Slovensku žije približne 34-tisíc až 54-tisíc vegánov, ktorí tvoria zhruba jedno percento populácie. Vegáni dbajú nielen na jedlo ako také, ale aj na jeho pôvod, vedia ako pestovať zemiaky a aké bylinky sú chutné.

Aj medzi záujemcami o kasínovú zábavu sú vegáni a nie je ich málo. V Las Vegas, v srdci hazardu a zábavy na tejto planéte, v posledných rokoch otvorili viacero veganských reštaurácií, aby tak vyhoveli dopytu. Tie sú strategicky situované neďaleko kamenných kasín, v ktorých síce nájdeme častokrát reštaurácie, do tých však vegáni príliš nechodia.

Aj na Slovensku v posledných rokoch otvorili viacero reštaurácií pre veganov, ktoré sa tešia veľkej popularite. Viacero ich nájdeme aj v Bratislave a to v pešej vzdialenosti od niektorého z veľkých kasín. Chcete sa stravovať zdravo a zahrať si nové automaty v Kajot Casino alebo v inej herni? Chcete spojiť zábavu v Bratislave s dobrým veganským jedlom? Príďte sem:

Balans bistro

V blízkosti Kollárovho námestia, neďaleko od najväčšieho bratislavského kamenného kasína, nájdeme Balans bistro.

Ponúka chutné obedové menu s množstvom kreativity, ako i pochúťky ako sú burgre bez mäsa a sladké dezerty. Balans bistro ponúka širokú škálu jedál z indickej, mexickej či rôznych exotických kuchýň, pričom neustále dbá na svoju vegánsku filozofiu. O kvalitách Balans Bistra vypovedá i vysoké hodnotenie 4.5 z 5 bodov na portály TripAdvisor.

Vegas Kiosk

Vegan Kiosk bola jednou z prvých reštaurácií, ktorá priniesla kombináciu streetfood a vegan do Bratislavy. Ich stánok na Kamennom námestí, pár minút od kasína v hoteli Carlton, si nemohol nevšimnúť nik, kto išiel okolo. Hoci kombinácia rýchleho občerstvenia a vegánskej stravy nie je úplne typická, Vegan Kiosk sa podarilo naplniť tézu o tom, že láska ide cez žalúdok a dodnes je to jedna z najlepšie hodnotených reštaurácií pre vegánov. Ponúkala burgre, burrito, hot dog, panini, pivá či aperitívy.

Veg Life

Celkovo päť reštaurácií má už v Bratislave otvorených Veg Life, ktorý svojho času patril medzi jedny z prvých vegánskych reštaurácií v hlavnom meste. Ponúka denné menu s viacerými voliteľnými jedlami, ako aj dezertami. Jedlá je dokonca možné si objednať do práce, no len formou hromadnej donášky. Veg Life vyrába aj svoje vlastné zdravé RAW torty, ktoré sú bez mlieka, vajec, konzervačných látok, rafinovaného cukru a umelých prísad. Mňam!

Len v Bratislave v súčasnosti nájdeme približne sedemdesiat vegánskych reštaurácií. Dávno minulé sú tie časy, kedy sme počet takýchto reštaurácií mohli narátať na prstoch jednej či dvoch rúk. Vegánstvo je veľkým trendom posledných rokov, podobne ako napríklad pestovanie ovocia a iných plodín u seba doma. A zdá sa, že v budúcich rokoch bude počet vegánov, prípadne vegetariánov len narastať.

Môžeme očakávať, že v Bratislave vznikne viac reštaurácií a street food stánkov s ponukou toho najlepšieho, čo tento druh kuchyne a životného štýlu ponúka. Tak teda dobrú chuť!

Ako pestovať kanadskej čučoriedky

Predstavujú nielen krásny doplnok záhrady. Sú aj veľmi chutné a zdravé. Majú príbuzenský vzťah s čučoriedkami lesnými. Avšak na rozdiel od lesných čučoriedok vytvorí pestovateľom kanadskej čučoriedky rozložité kríky. Patrí medzi veľmi efektívne investície.

Ich kry dorastajú do výšky 2,5 metra a dožívajú sa niekoľko desiatok rokov. Záhradkári i pestovatelia sa tak môžu tešiť na veľké plody a obzvlášť veľkú úrodu úrody. Z jedného kra sa zožne, až 5,5 kilogramov úrody. Chcete taky žať úrodu? Stačí si kríky zaobstarať a zistiť si informácie o tom, ako pestovať kanadskej čučoriedky.

Požiadavky na pestovanie čučoriedky

Na rozdiel od ostatných bobuľovín majú tieto čučoriedky špecifické požiadavky na svoje pestovanie. Špecifickosť sa týka PH pôdy. Pre svoj zdravý rast vyžadujú kyslú pôdu, ale neznášajú vápno. Pestovať ich môžete v tej časti záhrady, kde ste vykonali úpravu pôdy. Čo znamená, že tam je navezení rašelina pre vresy, rododendrony a ďalšie kyslomilné rastliny.

Rastliny sú samoopelivé, ale pre dosiahnutie väčšej úrody je vhodné vysádzať do ich blízkosti aj iné odrody. Opelenie peľom inej odrody zabezpečí ich väčšiu plodnosť. Plodiť začínajú väčšinou štvrtým rokom. Plné plodnosti však dosiahnete až v roku piatom.

Stanovište a pestovanie čučoriedky

Ako pestovať kanadskej čučoriedky? Základom úspechu je výber správneho stanovišťa a dostatok starostlivosti. Vyžadujú dostatočne vlhkú, kyslú pôdu a slnečné stanovište aj polotieň. Ak ich chcete vysadiť pri stene, musíte zaistiť, že sa vápno k rastlinám nedostane ani pri daždi. Reakciou na prítomnosť vápna v pôde je zožltnutie listov.

Bezpečnejšie je pestovať kanadskej čučoriedky vo veľkých kontajneroch naplnených zodpovedajúce zeminou. Ph pôdy vyžadujú medzi 3,5 až 4,5, pôda by tiež mala byť priepustná, najlepšie piesočnatá. Pri skoré jarné alebo jesenné výsadbe, upravíte zeminu do hĺbky pol metra a šírku kruhu okolo metra a pol. Takúto musíte vyhĺbiť jamu a vykopanú zeminu nahradíte substrátom. Rastliny zasadíte a mulčujete.

Namulčovať môžete buď pokosenou trávou z kosačky alebo pilinami či borkou. Pravidelne je zavlažujte. Pozor na premokrenie to nemajú rady. Najvhodnejšie vodou pre zálievku je voda dažďová. Prihnojovanie vykonávajte hnojivami pre kyslomilné rastliny. Korenie veľmi plytko, tak sa neokopává, iba sa vytrháva burinu.

Zrelé na zber sú vtedy, keď sú plody tmavo fialovej i napriek tomu je, ponechajte na rastline ešte desať dní. Dôležitá je aj ochrana pred vtákmi, ktorí by čučoriedky veľmi rýchlo ozobali. Najlepšou ochranou je natiahnutie sietí. Zimu vám prečkajú bez úhony. V prípade, že niektoré výhony omrznú, stačí ich na jar odrezať a ony znovu obrazí.

Z histórie citrónovníka

Botanický pôvod citrónovníka nie je presne známy. Pochádza z Ázie, odkiaľ sa vďaka aktívnym obchodným chodníkoch dostal v staroveku až do Stredomoria. Z pôvodne okrasné rastliny sa rýchlo vyvinula uznávaná liečivka. V stredoveku bol naopak kladený dôraz na chuťové vlastnosti plodov. Bytová kultúra citrónovníkov sa rozšírila až v polovici 19. storočia a to napodiv z Ruska.

Geneticky najstaršie rastliny sa podarilo objaviť na úpätí Himalájí a to konkrétne v Indii a Indočíne. Práve odtiaľto sa pravdepodobne citrónovník rozšíril do Číny, kde existujú písomné záznamy o jeho pestovaní a liečivom využitie už z doby 2 200 rokov pred naším letopočtom, archeologické nálezy však dokladajú využitie citrónovníkov ešte o 800 a možno aj viac rokov skôr. Čínske označenie pre citrón je limung, čo znamená užitočný pre matky. Citróny sa používali ako posilňujúci liek a tiež pri liečbe niektorých pľúcnych chorôb.

Príchod do Európy

Niekedy počas staroveku sa citrónovníky dostali až do Mezopotámie, kde bolo k ich pestovanie veľmi vhodné klímu. Egyptský faraón Menkaure (okolo 2500 rokov pr. N. L.) Používal zmes citrónovej šťavy a cesnaku pre udržanie vitality. Dožil sa 63 rokov, čo bol na vtedajšiu dobu naozaj úctyhodný vek. Egyptskí lekári používali citróny tiež ako prostriedok proti hnačke, vracanie a horúčke.

Od Egypťanov sa naučili citrónovník pestovať aj Gréci a od nich v 4. storočí pr. Kr. i Rimania. Vtedy sa citrónovníky začali konečne pestovať aj na území Európy. Podľa obľúbené báje jedli Gaia (bohyňa zeme) citróny práve vo chvíli, keď dostala správu o svadbe Jupitera a Juno, preto boli v Grécku citróny obľúbeným svadobným darčekom. Rimania predpisovali citrónovú šťavu ako liek proti otrave. Po úpadku antickej civilizácie sa na citrónovníky na nejakú dobu úplne zabudlo.

V 10. storočí citrón na svojich výpravách znovu objavili Arabi a priniesli ho do Palestíny. Odtiaľ sa v 14. storočí vďaka križiackemu ťaženie opäť dostal do Talianska. Kým arabskí lekári využívali plody citrónovníka na celý rad ťažkostí (od žalúdočných nevoľností a otráv až po liečení rezných zranení), v Európe boli citrónovníky cenené len ako okrasná drevina v parkoch a záhradách.

Zmenu priniesla až renesancia. Citróny boli vychvaľované ako zázračný liek proti moru. Hodili sa aj ako antiparazitikum (užívané vnútorne) a účinné diuretikum. Dvor francúzskeho kráľa si zvlášť obľúbil citrónovú limonádu ako osviežujúci a posilňujúci prostriedok.

Od komerčného pestovania až k bytovej kultúre

Citrónovník začali komerčne pestovať až v 18. storočí v talianskom Janove. Lákavé ovocie vychvaľovali obchodníci predovšetkým pre jeho kulinárske vlastnosti. Nastrúhanú kôru odporúčali ako skvelý prostriedok k dofarbeniu a ovoňanie cesta, šťavu seznávali ako vynikajúci k rybám a svetlým mäsám.

Početné objednávky ale prichádzali predovšetkým z Ruska, kde bol citrón využívaný ako účinný prostriedok proti skorbutu. Podľa nariadenia z roku 1757 mal každý námorník denne nárok na 30 gramov vylisovanej šťavy. Citróny pomáhali aj proti reumatickým bolestiam.

Najväčšie citrónové plantáže sa aj dnes nachádza v Taliansku. Najväčší podiel na produkcii citrónov však drží India (asi 16% celosvetovej produkcie) a hneď za ňou Mexiko (cca 14,5%). Medzi významné exportérov patrí aj Argentína, Čína, Brazília, USA a Turecko.

Aj tradície izbového pestovania citrónovníka pochádza z Ruska. V roku 1860 dostal obchodník I. S. Karachistov od tureckého pašu neobvyklý darček – rezne citrónovníka. Od neho sa rastlinky dostali až do mestečka Pavlov, kde sa prekvapivo dobre uchytili. Malé kompaktné stromčeky vzbudili medzi obyvateľmi veľký záujem. Vplyvom hustej mestskej zástavby neboli totiž u väčšiny domov povolené záhradky. Stromčeky kvitli a plodili aj v bytových podmienkach. Tie väčšie účinne zachytávali všadeprítomný prach.

Novo nadobudnuté skúsenosti si amatérski pestovatelia nenechali pre seba a záľuba v izbovom pestovaní citrónovníkov sa čoskoro rozšírila po celom Rusku, a odtiaľ ďalej do Európy. Len pre zaujímavosť, od roku 2005 je Pavlovský citrón (Pawlowski Lemon) jedným z oficiálnych symbolov mesta.

Ako pestovať vínnu révu

Patríte medzi tých, ktorí sa túto jar rozhodli pustiť do pestovania vínnej révy? Ak áno a na záhrade ste ju zasadili, je to pomaly skoro rovnaké, ako keď zasadíte strom. Pri správnej starostlivosti sa dožíva a plodí najmenej štvrť storočia a často aj dlhšie. Veľmi rýchlo porastie a listy Vám zakryje celú konštrukciu. Patrí medzi architektonicky zaujímavé vertikálne prvky záhrady, a to najmä na jeseň, kedy má nádherne sfarbené listy. Poďme si teda vysvetliť zásady, ako pestovať vinič.

Záhradné odrody a ich použitie

Pestovanie vínnej révy nie je nijako zložité, len je potrebné vybrať si tú správnu odrodu. Je najstaršia a najrozšírenejšia drevinou na svete, podľa rastu sa radí k liánám.

Pokiaľ máte záhradu orientovanú na juh, zvoľte tieto odrody: Rizling rýnsky, Rizling vlašský, Frankovku alebo iné stolové kultivary.

Na východnej a západnej strane sa bude dariť: Poloraným odrodám – Müller Turghau, Veltlínske červené a ďalším.

Medzi mrazuvzdorné odrody patrí: André, Chrupky, rizling.

Ak chcete vinič pestovať na priamy konzum hrozna tak najlepšie sú odrody stolové, medzi ktoré patrí Chrupky, Čabaňská perla, Diamant, Prink a rizling.

Zaujímavými odrodami sú Zante alebo Currant sú takmer bez semien. Strawberry Grape produkujú množstvo růžovonachových hrozna so sladkou muškátovou vôňou.

Stanovište

Najlepšie sa jej darí na južných svahoch. Rovina musí byť chránený pred vetrami. Vytvorte buď záveternej kút alebo pergolu. V chladnejších oblastiach je vhodné pestovať vinič u teplých múrov. Ak nemáte k dispozícii teplé múru, využite k jej pestovanie skleník.

Podmienky pre pestovanie vínnej révy

Vysádzajte buď na jeseň, alebo v dubu až máji do teplej pôdy. Pri nákupe sadeníc nezabudnite na kontrolu koreňov, ktoré majú tendenciu zasychať. Odrežte kúsok korienka a presvedčte sa, že je biely a nie hnedý či dokonca čierny. Pre sadenice potom musíte vyhĺbiť štyridsiatich centimetrovú jamku.

Dno vyložte dobrým kompostom, ale nikdy nie čerstvým hnojom, spálil by korene. Hlavné korene sa pred výsadbou skracujú na desať centimetrov, ostatné korene sa odstráni úplne. Výhon zrežte na dve očká a rastlinu zasaďte do jamky tak, aby miesto štepenia zostalo asi tri centimetre nad zemou. Nahrnie sa zemina, mierne natlačí a zaleje sa. Zo zvyšku vykopanej zeminy navŕšime hrůbek, ktorým prekryjete o desať centimetrov skrutku a takto navŕšené ponecháte do vypučaní viniča.

Potom zeminu odhrniete a z vyrašených letorastov ponecháte iba dva najsilnejšie. Ostatní sa vylomí. K dozretie hrozna potrebuje suchý a teplý jeseň.

Výživa pri pestovaní vínnej révy

Hlavnou zásadou pri otázke ako pestovať vínnu révu sú živiny. Je na nich veľmi náročná. Potrebuje ich k svojmu správnemu rastu a kvalitným hroznu. Preto hnojte hnojivami obsahujúce draslík, fosfor, horčík a v pôde musí byť vápnik. V prípade, že žltnú listy a vytvára málo plodov, signalizuje réva nedostatok niektorého z uvedených prvkov.

Čo pestovať v skleníku

Skleník je stavba určená na pestovanie rastlín, ktoré potrebujú viac tepla a vlhka, než bežné rastliny. Pestovaním rastlín vo skleníkov tak môžeme dosiahnuť oveľa vyššiu úrodnosti, ako bez neho. Ožívajú predovšetkým v máji, a keď sa prehupne polovica mesiaca, mali by byť plochy vysadené a využité do posledného miestečka. Len tak si pestovatelia zaistí bohatú, pestrú úrodu teplomilnej zeleniny.

Skleník musí byť schopný dovnútra prepustiť slnečné svetlo a teplo. Steny tak musí prepúšťať čo najviac svetla, ale zároveň disponovať aj značnú tepelnú izolačnou schopnosťou. Čím viac svetla sa k rastlinám dostane, tým lepšie bude prebiehať fotosyntéza. Dôležitý je aj systém vetrania, aby sa vo vnútri nedržala a nechytal pleseň.

Skleník a substrát

Použitím správneho substrátu v skleníku môžete maximalizovať svoju úrodu. Kvalitným skleníkovým substrátom je kompost. Ak si ho pripravujete doma, nesmie obsahovať žiadne zdraviu škodlivé látky, nežiadúce semená, škodca a zárodky chorôb. Pri absencii dostatočného množstva kompostu, použite namiesto neho ornicu s rašelinou v pomere 1: 1. Do zmesí sa pridajú organické hnojivá.

Zelenina v skleníku

Do polovice mája čakajú v skleníku sadenice plodových zelenín a niektorých letničiek, až sa nočné a ranné teploty zdvihnú natoľko, že sa budú môcť vysádzať na svoje stanovište. Tieto druhy zvykajte na nižšie teploty vetraním skleníka. Takto otužené rastliny budú oveľa lepšie znášať prechod na vonkajšie záhony.

Zeleninu (paradajky, papriky) pestované v skleníku majú úplne rovnaký postup, ako vonkajšie výsadba zeleniny. Medzi nimi je len jeden rozdiel. Tým rozdielom je to, že budete musieť premýšľať nad tým, koľko miesta zelenina v skleníku zaberie. Napríklad taká paprika a paradajky rastú do výšky, takže medzi ne môžete zasadiť nejakú menšiu zeleninu. Ideálne šalát, ktorý rastie rýchlo.

Čo pestovať v skleníku z cudzokrajných rastlín?

Ak je skleník schopný zaistiť dostatočné teplo a vlhkosť pre cudzokrajné rastliny, tak šup tam s nimi. Pomerne ľahko sa dajú vypestovať figy, citrusy aj vínna réva.

Zálievka

Vlhko priťahuje pleseň. V skleníku z tohto dôvodu zalievame vždy ráno a večer na zem. Rovnako aj pravidelne vetráme. Pozor na prievan, rastliny ho nemajú rady. Vetraním veľmi účinne bojujete aj proti roztočom a voškám.

Ak pokropíte celé rastliny, ihneď vyvetrajte. Rastliny občas prestrihajte listy tak, aby sa k nim dostal dostatok svetla a vzduchu.

Sadenie ovocných stromov krok za krokom

Chcete sa dostať k chutnému a zdravému ovociu, ktoré si vypestujete sami? Poradíme vám, ako postupovať v začiatkoch hneď po zakúpení stromčeka.

Nie je stromček ako stromček

Termín výsadby závisí na tom, či ste si kúpili voľnokorenné stromčeky, teda bez balu alebo stromčeky vypestované v kontajneri.

Kontajnerované stromčeky majú dostatočne vyvinutý koreňový systém, ktorý pri vysádzaní neporušíte. Môžete ich sadiť v každom ročnom období okrem zimy. Sú drahšie, ale majú takmer stopercentnú ujatelnost.

Voľnokorenné ovocné stromčeky vysádzajte len v období vegetačného pokoja, kedy rastlina nerastie. Čiže na jar a na jeseň. Stromčeky sa vyberajú z pôdy po opadávaniu listov, kedy je drevo vyzreté. Optimálny termín je okolo 15. októbra. Ak tento termín urýchlite, mladé výhonky nebudú v priaznivej kondícii a počas tuhej zimy zamrznú. V predajniach majú voľnokorenné stromčeky založené vo vlhkej zemine, pilinách alebo piesku, pretože sú náchylné k preschnutie koreňov. Ani po zakúpení je nenechávajte bez starostlivosti.

Takmer bez príprav

Výsadba stromčekov nevyžaduje ani skúsenosti, ani prípravy. Stačí len dodržať niekoľko jednoduchých pravidiel, aby sa holé konáre na jar rozžiarili kvetmi a lístím. Vykopte jamu, ktorá svojou veľkosťou kopíruje koreňový systém výpestky. Zvyčajne nie je oveľa väčšia ako vedro, takže sa ani nezapotíte. Vedľa jej stredu nabite starú lata s oblými rohmi alebo guľatý kolík, ktorý siaha do výšky koruny. Bude pevnou oporou do chvíle, kým sa novými korene ukotví stromček v krajine tak, aby odolal aj náporu silného vetra. To môže trvať jednu sezónu.

Mrknite na koreňový systém a odstrihnite konce tých koreňov, ktoré sú poškodené. Vytvoríte tak čerstvú ranu, ktorá sa vo vlhkej zemine rýchlo zahojí. Podporíte tým korene k regenerácii, čo pomôže k ich rýchlejšiemu rozkonárovanie. Takto pripravený stromček vložte do jamy, ktorú ste vopred štedro zaliali vodou a zasypte ho zeminou. Dbajte, aby bol stromček zasadený v rovnakej hĺbke ako v škôlke. Zvyčajne to znamená, že zdurené miesto zrastu je približne na jednu dlaň nad terénom.

Po dôkladnom opakovanom zaliatí a rozdupávania zeminy uviažte stromček ku kolíku a skráťte jeho vetvy. Povýsadbový rez je zárukou toho, že korene budú v rovnováhe s nadzemnou časťou a stromček bude mať dostatok energie na to, aby začal rásť. Zvyčajne to znamená skrátenie nádejné štvorica letorastov o dve tretiny ich dĺžky. Ak by ste tento krok vynechali, stratili by ste jednu celú sezónu, kým by ste prišli na príčinu, prečo stromček zaostáva v raste. Možno ste o tom doteraz nevedeli, ale čím intenzívnejšie ho striháte, tým silnejší rastú. Nesmie vám byť ľúto malých vetvičiek, ktoré sotva začínajú tvoriť korunu. Je iba na vás, či urobí rez priamo po výsadbe, alebo na jar po odznení mrazov.

Vlaha je dôležitá

Vysadený stromček nevyžaduje špeciálnu starostlivosť, treba mu len dopriať dostatok vlahy. V daždivom jesene sa o všetko postará príroda. Ak však príde zima bez snehovej periny, holomrazmi dokážu vytiahnuť zo zeme vlahu, čo by mohlo spôsobiť vyschnutie stromčeka. Preto v teplejších dňoch urobíte správne, ak ho zalejete vodou, ktorá ochráni korene pred vysúšaním. Ideálne sú slnečné dni, kedy hrejivé slnko zahrieva povrch pôdy.

Vlaha

Ak pôjde všetko podľa očakávania, s príchodom jari sa začne stromček preberať k životu a začne vám vo dvore či záhrade robiť radosť. Možno už v prvom roku budete slávnostne trhať z vetvy prvej jabĺčko či hrušku, aby ste vedeli, čo vás čaká v najbližších rokoch.

Kedy vysádzať ovocné stromy

Jarný termín výsadby nastupuje po rozmrazení pôdy okolo 15. marca a trvá až do pučania stromov, keď sa objavujú listy. Odporúča sa umiestniť ich na trvalé stanovisko najneskôr do konca apríla.

Ako sadiť stromy

Akonáhle si prinesiete domov ovocný stromček, je potrebné ho zabezpečiť pred vysychaním, teda ho hneď zasadiť.

Ak to nie je možné a budete ho vsádzať na druhý deň, namočte korene do vody maximálne na 24 hodín. V prípade, že ani nasledujúci deň po zakúpení nebudete mať čas, strom v záhrade prihrňte vlhkú zeminou, pieskom alebo pilinami. Pri jarnom vysádzaní korene v každom prípade namočte na 24 hodín do vody a až potom tipujte.

Krok za krokom: Stávkovanie ovocného stromu

1. Korene skráťte a namočte na jeden deň do vody.
2. Do pripravenej primerane veľké jamy nalejte 10 l vody.
3. Posaďte stromček, prihrňte ho pôdou a utlačte.
4. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy.
5. Zalejte a prihrňte pôdu, aby sa voda nevyparovala.
6. Urobte výchovný rez po vysadení.
7. Kôstkoviny, najmä broskyne, pri jarnom vysádzaní režte hlbším rezom.

VIDEO: Stávkovanie ovocných stromčekov

Zdroj obrázku: SXC.hu

Ako pestovať banánovník?

Rod banánovníka (lat. Názov musa) má veľké množstvo druhov. U nás sa väčšinou pestuje druh cavendish a jeho zakrpatená forma nana. Tento banánovník má v mladosti tmavočervené škvrny na listoch. Banánovník pochádza z juhovýchodnej Ázie odkiaľ sa rozšíril do celej tropickej ale aj subtropickej oblasti. Je to trvanlivá bylina, nepravý kmeň tvorí pošvy listov. Druh cavendish dorastá do výšky max. 1,5 metra.

Pestovanie banánovníka

Ide o tropickú rastlinu preto potrebné tomuto aspoň čiastočne prispôsobiť pestovanie. Všeobecne sa dá povedať že pestovanie banánovníka je nenáročné a mnoho pestovateľov sa dokonca môže pochváliť svojou vlastnou úrodou. Rastlina vyžaduje výživný priepustný substrát a dostatočne veľkú nádobu na pestovanie. Rastlinu je v prvých 2 rokoch pestovanie treba každý rok 2 krát presadiť do väčšej nádoby a tretí rok na jar presadiť do nádoby s priemerom 40-60 cm aby mal koreňový systém dostatok priestoru.

Banánovníka najlepšie vyhovujú teploty 25 – 30 stupňov. Pri priamom slnečnom úpale rastlina sklopí listy k sebe aby sa chránila pred prehriatím. Dlhodobejšie by nemal byť v teplote pod 10st. a krátkodobo pod 5st. Rastlinu môžeme celoročne pestovať v teple prípadne v zimnom období znížime teplotu na cca. 15st. a pri tejto teplote rastlinu prezimujeme (obmedzíme zálievku na minimum). Počas sezóny pravidelne prihnojujeme pretože rastlina intenzívne rastie a počas vegetačnej sezóny mesačne narastie 3-5 nových listov. Rastlinu môžeme otáčať postupne aby nerástla jedným smerom (k oknu). Pokiaľ rastlina ide kvitnúť (poznáme podľa toho že zhrubne pseudokmen) už rastlinu otáčať nesmieme. Rastlina by mala kvitnúť po tom ako mala 50-60 listov – listy postupne ako dorastajú nové zospodu zasychajú. Kvet nie je nutné opeľovať. Zo škodcov nám problémy môžu spôsobovať roztočce prípadne iné roztoče. Pri napadnutí použijeme postrek proti roztočom a postrek podľa návodu opakujeme.

Banánovník sa rozmnožuje novými výhonkami. Plody sa vyvíjajú bez opelenie preto sú bezsemenné (aspoň komerčne pestovanej odrody). Potom ako rastlina rozkvitne v našich podmienkach zahynie ale z koreňov vyrastú nové rastlinky. Tie je potrebné odsadiť a môžeme pokračovať v pestovaní. Novú rastlinku od hlavnej odsadíme tak, že rastlinku odhrabať až k miestu kde je zrastené s materskou rastlinou anv tom mieste odrežeme. Rany zasypeme rozdrveným dreveným uhlím, poprípade môžeme nechať 1 deň zaschnúť ranu aby nezačala hniť. Ja to nerobím a zatiaľ som sa hnitie koreňov problém nemal. Pri odhrabávanie dávame pozor aby sme poškodili čo najmenej korene.

Pozor na vlhkosť

Aby sa banánovníka darilo, potrebuje vysokú vzdušnú vlhkosť a teplotu od dvadsať do dvadsaťpäť až tridsať stupňov Celzia. Nižšia vlhkosť vzduchu môžete nahradzovať pravidelným rosením listov. Rastlina vyžaduje častú a výdatnú zálievku, ale pozor, aby ste ju nepreliali. Dôsledkom by bolo hnitiu koreňov a jej úhyn.

A čo keď jej naopak vodu nedoprajete? Spoznáte to ľahko, známkou nedostatočnej zálievky je totiž vyblednuté sfarbenie listov. Banánovníky sú smädné obzvlášť v teplých mesiacoch, kedy pri zálievke vyžadujú cez liter vody a súčasne aj hnojenie plnými hnojivami s vyšším obsahom draslíka a dusíka.

Bez svetla to nepôjde

Banánovník musí tiež mať dostatok svetla: dajte ho čo najbližšie k oknu, ale nie na severnú stranu. Kvitne najčastejšie tretím rokom a v tomto období obzvlášť neznáša akékoľvek presúvanie a sťahovanie. K vyzretí plodov vyžaduje aspoň tri a pol mesiaca v teplom prostredí. Aby vám rástol rovnomerne, otáčajte ho za slnkom, samozrejme okrem doby kvitnutia.

Banánovník a mráz

V poslednej dobe sa prevažne v ponuke internetových obchodov objavujú tiež banánovníky mrazuvzdorné, ktoré znesú teplotu až mínus päť stupňov. Cez leto sa pestujú rovnako ako klasický banánovník, pred zimou sa im však odrežú listy a okolo rastlín sa vytvorí zábal zo suchého lístia či slamy a podobných materiálov.

Taký banánovník prečká bez problémov celú zimu až do jari. Výhodou je opäť jeho rýchle vegetatívny množenie odnožami. Veľmi známym mrazuvzdorným banánovníka je Musa Basjoo, ktorý dorastá do výšky okolo štyroch metrov a má až dvojmetrovej listy. Pri teplote nad pätnásť stupňov vyrastie až pätnásť centimetrov za týždeň.

VIDEO: Ako rastie banánovník doma

Ako pestovať ríbezle?

Kvalitné a chutný ríbezle by nemal chýbať v žiadnej záhrade. Vybrať si môžeme z pestrej palety pestovateľských tvarov od guľovitého až po rozložitý ker, či dokonca stromček. Ríbezle, vďačný ker plodiaci drobné bobule výraznej chuti, ktoré majú veľmi vysoký obsah vitamínu C, na českú záhradu patrí. Pestujeme preto ríbezle červený, čierny, biely, ružový … Ako vybrať tú správnu odrodu a ďalej sa o ňu starať, aby rodila čo najdlhšie? A ako pripraviť to najsladšie a najvoňavejšie ríbezľovej víno?

Vyberte si správny druh ríbezlí

Vyberte si ten druh ríbezlí, ktorý Vás oslovil, alebo Vám chuťovo najviac vyhovuje:

Červené ríbezle zrejú podľa odrody od začiatku júna do konca augusta až septembra. Sú výrazné, kyslé, krásne farebné.
Biele ríbezle sú neskoršia, zberajú sa od polovice júla a majú ešte jednu výhodu – neozobávají je vtáci.
Čierne ríbezle zbierame zhruba od 10. júla do polovice augusta.

Ako pestovať ríbezle?
Kríky donesené na jar alebo na jeseň zo škôlky na deň namočíme do vody a až potom vysadíme.
Kry sadíme zhruba meter až meter a pol od seba.
Postačí bežná zemina zo zeleninového záhonu, ktorú môžeme vylepšiť kompostom.
Sadenice bieleho a červených ríbezlí vysadíme o 5-10 cm hlbšie, než rástli v škôlke – tým položíme základ nového pevného kríky. Výhony nad zemou skrátime na 10-20 cm.
Čierne ríbezle sadíme len o trochu hlbšie než rástol v škôlke.
Rovnako ho ale zrežeme. Neskôr z kríkov vyrezávame štvorročné výhony a pre kvalitu úrody necháme ker zahoustnout slabými prúty.
Dbáme, aby sme mali aspoň dva kríky čiernych ríbezlí, každý od inej odrody, ale vzájomne sa opeľujúce. Budú mať vyššiu úrodu.
Množenie ríbezlí je ľahké – množíme buď potápaním alebo augustovými či zimnými rezne.

Akú odrodu ríbezlí?

Možnosti výberu sú široké. Z osvedčených odrôd čiernych ríbezlí sú to ‚Otel‘, ‚Eva‘, ‚Viola‘, ‚Katka‘, ‚Titania‘, prípadne odrody z radu Benov – ‚Ben Lomond‘, ‚Ben Conan‘, ‚Ben Giarn‘ a podobne. Medzi najosvedčenejší vysoko úrodné a kvalitné červené ríbezle s dlhými strapcami patrí skorá odroda ‚Detvan‘ a neskoré ‚Tatran‘, ale aj ‚Maraton‘ či ‚Hron‘. Z atraktívnych bielych ríbezlí sa možno rozhodnúť medzi odrodami ‚Primus‘, ‚Blanka‘, ‚Gerlach‘, ‚Dominika‘.

Pozor na vtáctvo

Nebude to dlho trvať a miestnej vtáčie populácie objavia nové kríky. Veľmi rýchlo môžu obrat celý ker a ozobie z vetvičiek púčiky, takže vám zostane len holé nerodivé drevo. Našťastie existujú rôzne plašiče, ako napríklad vibrujúci páska alebo odraz svetla zo zavesených cédečiek, sú však účinné len niekoľko dní, pretože vtáky si na ne onedlho zvyknú. Ak sa rozhodnete pestovať niekoľko kríkov, stojí za to vyrobiť si rám so sieťou, ktorá vtákom znemožní prístup k plodom.

VIDEO: Ako na stávkovanie ríbezlí?

Ako pestovať citrusy?

Citrusy patrí medzi veľmi obľúbené izbové rastliny. Pestovať ich môže skutočne každý, avšak pri predstavách o chutných pomarančoch z kvetináča by mali začínajúce pestovatelia držať nohami pevne pri zemi.
Citrusy sú teplomilné subtropické až tropické rastliny s vysokými nárokmi na dostatok svetla. V našich podmienkach je preto hlavne v jesenných a zimných mesiacoch zložité udržať rastliny v dobrej kondícii. Na pestovanie je najvhodnejšie juhovýchodnej alebo juhozápadnej okno. Optimálna teplota pre rast citrusov je 22 – 30 ° C. Bez poškodenia však vydrží kolísanie teploty v oveľa širšom rozpätí. Na chlad je veľmi citlivý hlavne citrónovník (Citrus limon).

Vhodný substrát pre citrusy

Na pestovanie citrusov sú najvhodnejšie substráty, ktoré ani po dlhšom čase nestrácajú vzdušnú štruktúru, nerozkladajú sa. Použiť tiež môžete substrát z kokosového vlákna. Keďže väčšina citrusov v nádobách je pestovaná na podnoži, substrát musí zodpovedať jeho potrebám. Najčastejšie sa ako podnož používa Citrónovník trojlistý (Poncirus trifoliata), ktorý vyžaduje kyslejšiu pôdu s pH 5,5 – 6. Citrusom na iných podpníkoch vyhovuje pH medzi hodnotami 6 – 7, teda pôdnej reakcie slabo kyslá až neutrálna.

Dobrá rada: Namiešať si môžete aj vlastné substrát. Použite jeden diel rašeliny s prídavkom železa, jeden diel humusu, jeden diel záhradnej zeminy, jeden diel riečneho štrku a pol dielu perlitu. Zmiešajte a prilejte toľko vody, aby bol substrát vlhký, ale aby z neho po stlačení voda nevytekala. Dbajte na to, aby boli všetky zložky, z ktorých substrát pripravujete, bez semien burín a škodcov.

Problémová zálievka

Jeden z veľkých problémov začínajúcich pestovateľov je práve odhadnutie správneho času zalievanie a správnej dávky vody. U citrusov sa viac než u iných rastlinách nesmie stáť zo zalievanie pravidelný rituál. Zalievajte vtedy, keď to rastlina potrebuje, a nie každé dva alebo tri dni. Ako začínajúcemu pestovateľmi vám môže pomôcť senzor vlhkosti pôdy, ktorý vás bude informovať, kedy je už potrebné rastlinu zaliať. Všeobecne sú na vodu citrusy najnáročnejšie v čase intenzívneho rastu a zväčšovanie plodov. Naopak, v čase dozrievania plodov im prospieva suchšie substrát.

Dobrá rada: Ak koreňový bal veľmi preschne, nedokáže už dobre prijať vlahu. Vtedy pomôže vedro s vodou, do ktorého rastlinu aj s kvetináčom ponorte a nechajte, kým zo substrátu neprestanú vychádzať vzduchové bubliny. Prebytočnú vodu, ktorá neskôr vytečie do podmisky, vylejte.

Správne hnojivo

Tak ako pre iné rastliny pestované v črepníkoch, aj pre citrusy je nevyhnutné správne a dostatočné hnojenie. Základ tvorí prvkov dusík, fosfor, draslík, ktoré obsahujú takzvané NPK hnojivá, avšak dôležité sú aj stopové prvky ako železo, bór, zinok, meď, mangán a iné. Na citrusy sú dostupné predovšetkým kvapalné hnojivá, pomocou ktorých si podľa návodu na obale namiešate hnojivovú zálievku. Vhodné je aj univerzálne hnojivo Cererit, ktoré neobsahuje chlór.

Dobrá rada: Použiť môžete aj tuhé hnojivá s dlhodobým účinkom, ktoré sa primiešajú do substrátu a postupne uvoľňujú živiny počas celej vegetácie. Vzhľadom k času prezimovanie je však neaplikujte príliš neskoro. Dĺžka účinku v mesiacoch je vždy uvedená na obale.

Ako pestovať citrónovník a citróny

Doprajte si potešenie z vlastného citrónovníka – nádherné svieže rastliny, ktorá prinesie do vášho interiéru čarovnú atmosféru tropického raja. Vhodné prostredie pre Citrónovník si vytvoríte v slnečnom byte, prípadne v skleníku.

Z čoho vypestovať citrónovník?

Ak neplánujete nákup hotového roubovaného citrónovníka od niektorého predajcu subtropických rastlín, môžete si jednoducho zasadiť semienka získané priamo z citróna zakúpeného v obchode. Semienka – citrónová jadierka zbavené dužiny zľahka opláchnite vlažnou vodou. Zasaďte ich do malých kvetináčov. Keďže citrónovníkmi vyžadujú mierne kyslú pôdu, najlepšie je zasadiť ich priamo do špeciálneho substrátu pre pestovanie citrusov. Z vyklíčených sadeničiek si vyberte tie, ktoré sa pekne rozvetvujú a majú zdravú farbu. Najbližších cca 5 rokov sa budete musieť o ne dobre starať.

Presádzanie citrónovníkov

Približne každé 2 až 3 roky sa mladý citrónovník na jar presádza, keď má prerastené korene (neskôr stačí presádzať v 5 až 10 ročných intervaloch). Presádzame ho do hlineného, terakotového kvetináče o niečo väčšieho než bol predošlý. Na dne nového črepníka nezabudnite skontrolovať funkčnosť odtokového otvoru na odvádzanie prebytočnej vody. Dno kvetináča pokryte pár úlomky črepov (z rozbitého hlineného črepníka pod.) A presypte ich cca 1 – 2 cm vrstvou štrku. Dosypte substrát a zasaďte citrónovník. Substrát jemne utlačte.

Starostlivosť o citrónovníkmi

Mladé citrónovníkmi (cca do 5 rokov) sa odporúča nedávať von na balkón ani do záhrady, aby ich nenapadli škodcovia. Starším citrovníkům pobyt vonku v závetrí prospieva, môžu byť vonku (v kvetináči) od konca mája až do príchodu prvých mrazov. Prezimovať môže len v interiéri, cca pri teplote 5 až 10 stupňov Celzia. Pokiaľ nemá dostatok svetla začne zhadzovať listy, preto môže byť na prezimovanie vhodná neprekúrenej chodba či veranda s veľkými oknami. Ako pravý citrus je citrónovník citlivý na rovnováhu medzi teplom a svetlom – čím viac má tepla, tým viac potrebuje svetla.

Zálievka a hnojenie citrónovníku

Správna zálievka je jedným z kritických bodov úspešného pestovania citrónovníka. Korene citrónovníku neznášajú premokrenie. Substrát preto udržujte počas leta vlhký, ale nie premočený. Zalievajte len vlažnou mäkkou vodou. V zime sa citrónovník polieva, len ak sa nachádza v prekúrenej byte (inak sa odporúča skôr rosenie). Na hnojenie sa najlepšie osvedčili špeciálne hnojivá na citrusy. Nikdy nehnojte suchú zeminu, vždy ju pred hnojením zalejte, prípadne použite zálievkové hnojenie (v lete cca každých 10 dní) a listovej hnojivá. Na nadbytok hnojivá vás upozorní hnedé okraje listov. V neskorej jeseni a v zime citrónovník nehnojíme. Letné opadávanie listov, plodov a púčikov môže poukazovať na nadmerné zalievanie, ktoré môže viesť až k hnilobe koreňov.

Rez citrónovníka

V prvých 3 až 4 rokoch môžeme použiť na tvarovanie korunky citrónovníka tzv. Výchovný rez s cieľom vytvarovať kmienok a najmä korunku. U rodiacich citrónovníkov nasleduje udržiavací rez regulujúce rast a rodivosti. Účelom je zabezpečiť rastline dostatok svetla zabránením zahusťovanie korunky výhonky smerujúcimi do jej stredu. V bytových podmienkach sa nesnažte vytvarovať príliš vysoký kmienok, aby sa nestalo že korunka citrónovníka presiahne výšku okna a ocitne sa mimo priameho svetla. Stačí aj nízky kmienok alebo kríčkové forma. Počas rezu počítajte s tým, že citrónovník rodia najmä na (približne) vodorovných výhonkoch.

Záverom

Citrónovník, jeho zdravý rast a zdravotný stav denne sledujte. Akékoľvek problémy skúste riešiť čo najskôr. Nezabudnite rastlinu na letný pobyt vonku pripraviť postupne (aklimatizovať), chráňte ju pred prievanom. Na voňavých, šťavnatých listoch citrónovníka si s obľubou pochutí hydinu alebo aj pes :) takže musíte rastlinku chrániť pred domácimi zvieratami. Napadnutie listov voškami možno riešiť postrekom cesnakovým odvarom. V ďalších článkoch sa bližšie pozrieme na škodcov a choroby citrónovníkov, ale aj na štepenie citrónovníka aby zarodí.