Rubrika: Nezařazené

Pestovanie rastlín

Snáď každý druhý človek v Českej republike je pestovateľ. Je úplne jedno, či je to pestovateľ v kvetináčoch či na záhone na záhrade. Občas potrebuje každý z nich nejakú tú radu aj návod. Pestovať môžeme izbové rastliny, zeleninu, ale aj ovocie. Pozrime sa teda na to, čo by mal pestovateľ vedieť o pestovaní rastlín.

Rastliny obzvlášť tie izbovej totiž potrebujú starostlivosť. S pestovaním súvisí ich presádzanie, udržiavanie vlhkosti vzduchu, vyväzovanie a formovanie vonkajšieho vzhľadu. Tieto činnosti sú nevyhnutným základom pre záhradkárov i pestovateľov. Predovšetkým vďaka nim rastliny počas pestovania rastú a silnie.

Pestovanie rastlín – presádzanie

Ešte než zahájime presádzanie, tak skontrolujeme rastliny i pôdu, či je nutné presádzať. Rastlinu mierne zalejeme a vyberieme z kvetináča. Pravou rukou podržíme zeminu za nadzemná časť a ľavú podložíme, steblá máme medzi prstami a opatrne vyberáme z kvetináča. Korene podrobíme prehliadke a ošetríme. Rastlinu zasadíme do kvetináča s novou zeminou.

Druhy presádzanie

Ø Plná přesadba – vymieňame celú zeminu

Ø Čiastočné presádzanie – časť zeminy zostane na koreňoch. Obnoví sa len vrchná zemina, ktorá bude aj prehnojená

Ø Kompletné přesadba – znamená úplne novú zeminu, väčšie kvetináče či hrantíky. Koreňový bal sa ponechá celý, len sa premiestni do novej nádoby so zeminou.

Pestovanie rastlín a vlhkosť vzduchu

Vlhkosť vzduchu môžeme udržiavať rôznymi spôsobmi. Najčastejšie však rosením. Rosiť sa nesmie rastliny na slnku a rastliny s jemnými listami. Ak máte rastliny doma, tak vlhkosť zdvihnete odparovačom. Rosíme ráno a večer, vhodnejšie je pravidelné rosenie.

Formovanie vonkajšieho vzhľadu rastlín

Používame pre neho predovšetkým orezávanie, strihanie a podväzovanie. Obriezka je pre rastliny závažná, je to zásah do jej rastu. Niektoré rastliny jej však znáša dobre. Môže sa obrezať do tvaru gule, pyramídy. Zároveň dochádza aj k odstráneniu bočných výhonkov. Upravovať týmto spôsobom môžeme dvakrát až trikrát ročne.

Prerezávanie, strihanie a orezávanie je najlepšie robiť na jar. Výhonky sa odstráni ostrým nožom či očkom na púčiky. Silné prerezanie sa musí vykonať kvôli omladenie rastliny. Táto úprava vedie k dobrému rastu a hojnému kvetenstvo.

Vyväzovanie rastlín

Slúži ku tvarovanie rastlín. Viac-menej ide o dekoratívne zámer a prevzdušnenie rastlín. Vykonáva sa predovšetkým u rastlín na záhradách, balkónoch či terasách. Vyväzovanie vykonávame veľmi pozorne, aby sme nepoškodili kožu steblá či stonky. Môžeme použiť rôzne mriežky na tento účel vyrábané. Nesmieme príliš utiahnuť slučku okolo vyvažovanie rastliny.

Pestujeme hlivu ustricovú na slame

Hliva ustricová sa dá v kuchyni pripraviť na stovky spôsobov. Túto zdravú pochúťku si nemusíte kupovať v obchodoch. S trochou trpezlivosti a pri dodržaní správnych podmienok si ju vypestujete aj doma.

Táto obľúbená huba, nazývaná tiež psie ucho, rastie vo voľnej prírode vo veľkých trsoch na pňoch listnatých drevín. Má belavú dužinu lahodnej chuti, vďaka ktorej je obľúbená v kuchyni.

Súčasťou jedálnička by mala byť aj pre množstvo prírodných zdraviu prospešných látok, ktorých je bohatým zdrojom. Vďaka vysokému obsahu vlákniny a betaglukánov podporuje zvýšenie prospešnej mikroflóry v črevách. Okrem toho obsahuje komplex vitamínov, proteíny a stopové prvky.

Pestujte hlivu na slame

Hlivu môžete pestovať na drevených polínkách či zmesi z podrvených kukuričných klasov zbavených zŕn. Osvedčené je aj pestovanie na slame v igelitových vreciach. Vyberte si tvrdú slamu, ktorá lepšie držia štruktúru a je pevná – vhodná je napríklad pšeničná. Pri pestovaní hlivy je dôležité dbať na prísnu hygienu. Okrem požadovanej huby sa vám môžu v substráte jednoducho premnožiť aj nechcené plesne.

Základ je kvalitný substrát a sadbu. Pripravte si zdravú, suchú a čistú slamu zlatožltej farby a nepoužité plastové vrecia. Slamu pred požitím sterilizujte, aby ste zničili baktérie, plesne a nežiaduce huby. Do väčšieho suda vložte vrece, do ktorého naskladáte slamu. Do vreca nalejte vriacu vodu a po vychladnutí slamu sceďte. Postup opakujte ešte raz a po hodine vodu opäť zlejte, napríklad tak, že z vriec odstrihnete spodné rohy. Slam nechajte vychladnúť na 20 až 25 stupňov, dôkladne si umyte ruky a môžete sadiť hlivu.

Postup sadby je jednoduchý. Do vreca vložíte vrstvu slamy, nasleduje Hlivová sadba a opäť vrstva slamy. Postup opakujte až vrece naplníte do 3/4. Naplnený vrece zviažte a urobte doňho čistým nožom zárezy dlhé 3 – 5 centimetrov. Na týchto miestach začnú vyrastať huby. Vrece umiestnite vodorovne do vydezinfikované čistej miestnosti s teplotou 20 – 25 stupňov, kde ho necháte približne dva týždne až 18 dní.

V okolí otvorov by sa mali začať objavovať zhluky huby. Teplotu v miestnosti znížte na 15 – 17 stupňov a pravidelne vetrajte. Vrece by mal byť v tomto období približne 8 až 12 hodín na svetle, nie však na priamom slnku. Dvadsiatym až dvadsiaty piaty deň môžete začať so zberom. Keďže hliva rodia vo vlnách, za osem až dvanásť dní sa dočkáte ďalšie úrody. Ak chcete rast plodníc zmierniť, uložte ju na chladnejšie miesto. Po troch až štyroch mesiacoch sa živiny vyčerpajú a „Hlivové vrece“ musíte založiť nanovo.

Vedeli ste o hlive ustricovej, že …
… Hliva obsahuje vitamíny C, D, K, a vitamíny skupiny B?
… Konzumovanie hlivy stimuluje imunitu a pomáha pri detoxikácii organizmu?
… Hlivu po stáročia využíva tradičná čínska medicína? Lekári ju predpisujú pri vysokom krvnom tlaku, v prírodnej medicíne sa využíva aj proti vysokému cholesterolu.
… Priaznivý efekt na črevnú mikroflóru vytvára vláknina obsiahnutá v hlive v spojení s laktobacily?
… Podľa výskumov má hliva protirakovinové, protizápalové a antioxidačné účinky, pomáha pri kožných alergiách aj kŕčových žilách?

VIDEO: Hliva na slame