Ako pestovať mäsožravé rastliny?

Správne sa nazývajú hmyzožravé rastliny. Zistite, čo potrebujú, aby ste ich mohli úspešne pestovať aj vy. Mäsožravky sú bežné rastliny, ktoré sa vďaka špeciálnym orgánom v nepriaznivých podmienkach môžu vyživovať aj iným spôsobom ako fotosyntézou. Dokážu využiť organické látky z koristi, ktorú si uloví. Väčšinou ide o hmyz, väčšie druhy však dokážu uloviť aj drobné hlodavce.

Dva typy pascí

Hmyzožravé rastliny totiž rastú prevažne na miestach, kde je obsah minerálnych látok veľmi nízky, či dokonca nulový. Práve preto boli počas vývoja donútené pretvoriť svoj spôsob prijímania živín a vyvinúť pasce na chytanie hmyzu.

Tak vznikli dva druhy pascí, a to aktívne a pasívne. U prvého typu vyvinie rastlina v okamihu podráždenie rýchly pohyb a úlovok doslova lapí – ten vzápätí hynie. Takto to je napríklad pri rode Dionaea. Druhým typom sú pasívne pasce, u ktorých korisť spadne do akéhosi Lack, alebo sa prilepí na list tak, ako to je v rode Drosera, Byblis a Pinguicula.

Viete, že existuje asi 650 druhov hmyzožravých rastlín a zďaleka ich nepoznáme všetky?

Ako pestovať mäsožravé rastliny

Keďže vo svojej domovine rastú na chudobných kyslých pôdach, najvhodnejšie substrát je čistá vrchovisková rašelina bez výživných látok.

Podľa jednotlivých druhov do substrátu pridávame rôzne prímesi, ktoré rašelinu ešte viac prevzdušní, pôsobí ako drenáž, či zabezpečí jej väčšiu schopnosť viazať vodu. Ako prímesi používame napríklad perlit, piesok, či mach rašelinníkov. Ďalším dôležitým predpokladom úspešného pestovania je stála závlaha. Niektoré druhy počas svojho vegetačného obdobia znášajú dokonca aj zamokrenie. Dôležité je, aby voda, ktorú substrát zavlažujeme bola mäkká, teda najlepšie dažďová alebo odstáta.

Pozor! Ak zalievame tvrdou vodou, alebo necháme substrát preschnúť, môže to byť pre rastliny smrteľné.

Vlhkosť, svetlo, vetranie

Veľmi dôležitá je aj vysoká vzdušná vlhkosť. Tá by sa mala pohybovať okolo 60 – 80% (Drosera, Sarracenia, Dionaea, Pinguicula …) ale u niektorých druhov až okolo 90% (Nephentes). Preto rastliny pravidelne rosíme, alebo ich sadíme do polouzavretých sklenených nádob. Ideálne sú akvária, sklenené dózy alebo pohára, ktoré sa smerom nahor zužujú. Na druhej strane však nesmieme zabúdať ani na dostatočné vetranie, pretože inak sa môžu začať šíriť vírusy, parazity a plesne.

Ak sa rastline darí, rýchlo rastie a kvitne. Kvitnutia a produkcia semien ju však natoľko vysilujú, že často dochádza k jej úhynu. Pravidelne preto zaštipujeme kvetné stopky, vďaka čomu udržíme rastlinu v dobrej forme.

Pestovanie mäsožravky zo semien

Pestovanie mäsožravých rastlín je v mnohých ohľadoch rovnaké ako pestovanie izbových rastlín. Mäsožravé rastliny sa dostávajú do pozície hojne pestovaných rastlín predovšetkým z dôvodu rýchleho rastu. Už do jedného roka môžete mať plnohodnotnú kvitnúce mäsožravku zo semien. Ich semienka sú veľmi drobná, jedny z najmenších vôbec. Životschopnost semien je pri dobrom skladovaní aj viac ako rok. Semená mäsožravých rastlín sú svetlocitlivá, je teda nutné ich výsev na povrch substrátu.

Klíči bezpotíží v obyčajnom parenisku, zvyčajne do 20-30 dní. Pri klíčení je potreba vetrať a najlepšie ošetriť substrát chemicky proti plesniam alebo zabezpečiť priame slnko (uv žiarenie je proti plesniam dobré). Masožravérostliny sa pestujú v zmesi rašeliny a piesku poprípade perlitu, táto substrátová zmes vyhovuje masožravkám najviac. Zvyčajne sa mieša rašelina s pieskom v pomere 2: 1, ideálne je potom kyslejšie pôda. Mäsožravé rastliny sú schopné prežívať aj v menej kvalitných pôdach, potrebné živiny navyše si zaistí lovom hmyzu. Drobným hmyzom je tiež dobré prikrmovať mladé semenáčiky – možno tak docieliť aj niekoľkonásobne rýchlejšieho rastu.

Pôda by nemala nikdy úplne vyschnúť. Ideálne je, ak má rastlina v podmisce vždy nejakú vodu – zaistí to pôdnu aj vzdušnú vlhkosť. Nič nepokazíte ak budete zalievať odstátou vodou. Mäsožravé rastliny potrebujú dostatok slnka, priame slnečné svetlo im robí naozaj dobre. V jarnom a letnom období sú teploty pre mäsožravky ideálne. Cez zimu im zabezpečíme chladnejšie stanovište. Väčšine mäsožravých rastlín cez zimu vyhovujú teplody od 15-19 ° C s menšou zálievkou. Niektoré môžu březimovat v bežných izbových teplotách. Mäsožravky sú viacročné rastliny, dožívajú sa bežne okolo 5-8 rokov. Mäsožravky nikdy nehnojíme, výhodou týchto zaujímavých rastlín je, že sa vždy’přihnojí‘ samy.

VIDEO: Pestovanie mäsožraviek

Post Author: Patrik

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *