Ako pestovať amarylis

Keď sa povie amarylis, tak si väčšina ľudí vybaví nádhernú kvetinu, ktorá patrí do botaniky. Amarylis je slovensky často označovaný ako zornica a jedná sa o rastlinu, ktorá kvitne prakticky od zimného obdobia až do leta. V našich podmienkach sa pestuje ako izbová rastlina, avšak je možné pestovať ho aj vonku. Kvetinu si väčšinou kúpime priamo v predajni, zasadenú v kvetináči.

Počiatky pestovania tak sú bezproblémové. S postupom času, však je nutné o rastlinku starať. Vtedy sa Vám na myseľ vkradne otázka: Ako pestovať amarylis? Nie je to nijako zložitá úloha. Dôležité je myslieť na dostatok svetla a tepla. Je to rastlinka milujúci teplo, pretože pôvodom pochádza z tropického prostredia.

Ako pestovať amarylis – postup

Pre svoje umiestnenie vyžaduje dostatok svetla a tepla. Vhodné je preto postaviť ho na okenný parapet. Okno by malo smerovať na juh a miestnosť sa musí celoročne vykurovať. Najmä v dobe svojej vegetácie vyžaduje dostatok svetla a teploty okolo 20 ° C. Základom celej rastliny je cibuľa, o ktorú sa musíte starať.

Ak ste si nekúpili amarylis nový musíte cibuľky staršie rastliny presadiť. Cibuľku amarylsu presádzame na prelome februára – marca. Po presadení začne cibuľka pučať. Presádzame do kvetináča tak, aby zhruba polovica vykukovala. Počítať musíme s tým, že až amarylis vykvitne, bude vážiť pol kila a musíme do kvetináča pridať tyčku. Tyčka vytvorí oporu a priviažeme ho k nej.

Substrát

Substrát sa volí pre izbové rastliny. Musí byť mierne kyslý. Doplňte ho o zmes listovky, pareniskovej zeminy, drnovky a piesku. Pieskom vysypte dno kvetináča. Ochránite tak korienky pred hnilobou. Do substrátu potom zasaďte cibuľku a výdatne zalejte.

Zálievka a vlhkosť

Najmä rašiace cibuľku výdatne zalievame každý deň. Neskôr sa zálievka obmedzí na dobu 2 x3 za týždeň. Každý týždeň je nutné ju prihnojiť hnojivom pre izbové kvety. Od polovice augusta je nutné prestať s prihnojovaním a s pravidelnou zálievkou.

Po objavení kmienka s kvetom udržujeme zeminu neustále vlhkú. Vlhkosť vzduchu môže byť aj suchšie. Rastlina sa s ňou vyrovná. Žiaduce je rosenie listov. Odovzdajte tým hnitiu kvetov.

Užitočné rady pre pestovanie

V septembri odrežte rastline listy zhruba dva až tri centimetre nad cibuľkou. Listy sa stiahnu a nebudú vysychať. Po tejto úprave bude nasledovať kľudový režim. Trvá väčšinou dvanásť týždňov. Potom čo skončí, začneme sa o rastlinu opäť pravidelne starať.

Ako pestovať ibištek záhradné

Ibištek patrí medzi známe druhy izbových rastlín. Málo kto vie, že určité jeho druhy sa dajú pestovať celoročne vo vonkajšom prostredí. Pestovatelia je pestujú ako opadavý ker pochádzajúci z Ázie. Krovité druhy vás celé leto budú ochromovať nádhernými, rôznorodo farebnými kvetmi. Kvety dosahujú veľkosť 10 – tich centimetrov.

Ako pestovať ibištek záhradné

Vonkajší ibišky rastú veľmi pomaly, a preto sa hodí aj do skaliek a japonských záhrad. Jeho výhodou je aj možnosť radikálneho zrezanie, ktoré musíte vykonať na jar. Pokiaľ ho vysadíte na dobré miesto a zaistíte mu optimálne podmienky, dorastie sa až troch metrov. Na výber máte z rôznych kultivarov. Kvety môžu byť jednoduché aj plnokveté vo farbách od bielej až po temne fialovú.

Pri výsadbe si dajte záležať na výbere miesta. Najlepšie sa im darí na záveternej južnej strane. Má rád sucho a neznáša premokrenie. V prípade nadbytočnej vlhkosti vám začnú plesnivieť puky kvetov a nerozkvete. Toto je aj dôvodom prečo sa nesiaha pri vodných plochách.

Jediným vhodným obdobím na výsadbu je jar. Jedine vtedy stihne malá rastlinka dobre zakoreniť a pripraviť sa na nadchádzajúcu zimu. Všetky nevyzreté vetvičky zamrznú. Na konci leta preto použite hnojivá. Aj keď niektoré vetvičky zamrznú, nevadí. Na jar je zrežete a ibištek Vám ochotne obrazí.

Substrát a hnojivo pre ibištek záhradné

Na pestovanie ibišteka záhradného musíte mať vhodný substrát. Pripravíte si ho tak, že zmiešate záhradné zeminu s troškou kompostu a pridáte málinko rašeliny. Substrát by mal byť čerstvý, priepustný a preteplený. Len tak sa mu bude dariť a porastie.

Po výsadbe používajte hnojivá na rast zhruba jeden rok (krsitalon štart, Kristalon plod a kvet). Mladé rastliny Vám pokvitnú až 3-4 rokom. V prípade kvitnúcich rastlín sa používajú hnojivá na kvet. Na zimu rozhoďte okolo kmienka trošku kompostu.

Príprava rastlín na zimu

S otázkou ako pestovať ibištek záhradné súvisí aj príprava rastliny na zimu. Rastliny sa nemôžu ponechať bez prípravy. Na jeseň navezte pod ibištek záhradné aspoň dva kýble dobre vyzretého záhradného kompostu. Je veľmi náročný na živiny. Ich nedostatok dáva najavo tak, že sa svetla a listy, alebo sa stanú kropenatými. Nepokvitne alebo len veľmi málo.

Vďaka navezení kompostu pod ker sa vyhnete kyprenie pôdy a odstraňovanie buriny. Čo je výhodou, pretože ibišteky korenie plytkým koreňovým systémom. Ten môžete pri kyprenie poškodiť. Je veľmi pravdepodobné, že sa Vám do niekoľkých rokov objaví okolo pôvodné rastliny malé semenáčiky. Semenáčiky značí množenie ibišteka, tak sa neľakajte.

Pestovanie rastlín

Snáď každý druhý človek v Českej republike je pestovateľ. Je úplne jedno, či je to pestovateľ v kvetináčoch či na záhone na záhrade. Občas potrebuje každý z nich nejakú tú radu aj návod. Pestovať môžeme izbové rastliny, zeleninu, ale aj ovocie. Pozrime sa teda na to, čo by mal pestovateľ vedieť o pestovaní rastlín.

Rastliny obzvlášť tie izbovej totiž potrebujú starostlivosť. S pestovaním súvisí ich presádzanie, udržiavanie vlhkosti vzduchu, vyväzovanie a formovanie vonkajšieho vzhľadu. Tieto činnosti sú nevyhnutným základom pre záhradkárov i pestovateľov. Predovšetkým vďaka nim rastliny počas pestovania rastú a silnie.

Pestovanie rastlín – presádzanie

Ešte než zahájime presádzanie, tak skontrolujeme rastliny i pôdu, či je nutné presádzať. Rastlinu mierne zalejeme a vyberieme z kvetináča. Pravou rukou podržíme zeminu za nadzemná časť a ľavú podložíme, steblá máme medzi prstami a opatrne vyberáme z kvetináča. Korene podrobíme prehliadke a ošetríme. Rastlinu zasadíme do kvetináča s novou zeminou.

Druhy presádzanie

Ø Plná přesadba – vymieňame celú zeminu

Ø Čiastočné presádzanie – časť zeminy zostane na koreňoch. Obnoví sa len vrchná zemina, ktorá bude aj prehnojená

Ø Kompletné přesadba – znamená úplne novú zeminu, väčšie kvetináče či hrantíky. Koreňový bal sa ponechá celý, len sa premiestni do novej nádoby so zeminou.

Pestovanie rastlín a vlhkosť vzduchu

Vlhkosť vzduchu môžeme udržiavať rôznymi spôsobmi. Najčastejšie však rosením. Rosiť sa nesmie rastliny na slnku a rastliny s jemnými listami. Ak máte rastliny doma, tak vlhkosť zdvihnete odparovačom. Rosíme ráno a večer, vhodnejšie je pravidelné rosenie.

Formovanie vonkajšieho vzhľadu rastlín

Používame pre neho predovšetkým orezávanie, strihanie a podväzovanie. Obriezka je pre rastliny závažná, je to zásah do jej rastu. Niektoré rastliny jej však znáša dobre. Môže sa obrezať do tvaru gule, pyramídy. Zároveň dochádza aj k odstráneniu bočných výhonkov. Upravovať týmto spôsobom môžeme dvakrát až trikrát ročne.

Prerezávanie, strihanie a orezávanie je najlepšie robiť na jar. Výhonky sa odstráni ostrým nožom či očkom na púčiky. Silné prerezanie sa musí vykonať kvôli omladenie rastliny. Táto úprava vedie k dobrému rastu a hojnému kvetenstvo.

Vyväzovanie rastlín

Slúži ku tvarovanie rastlín. Viac-menej ide o dekoratívne zámer a prevzdušnenie rastlín. Vykonáva sa predovšetkým u rastlín na záhradách, balkónoch či terasách. Vyväzovanie vykonávame veľmi pozorne, aby sme nepoškodili kožu steblá či stonky. Môžeme použiť rôzne mriežky na tento účel vyrábané. Nesmieme príliš utiahnuť slučku okolo vyvažovanie rastliny.

Ako pestovať mäsožravé rastliny?

Správne sa nazývajú hmyzožravé rastliny. Zistite, čo potrebujú, aby ste ich mohli úspešne pestovať aj vy. Mäsožravky sú bežné rastliny, ktoré sa vďaka špeciálnym orgánom v nepriaznivých podmienkach môžu vyživovať aj iným spôsobom ako fotosyntézou. Dokážu využiť organické látky z koristi, ktorú si uloví. Väčšinou ide o hmyz, väčšie druhy však dokážu uloviť aj drobné hlodavce.

Dva typy pascí

Hmyzožravé rastliny totiž rastú prevažne na miestach, kde je obsah minerálnych látok veľmi nízky, či dokonca nulový. Práve preto boli počas vývoja donútené pretvoriť svoj spôsob prijímania živín a vyvinúť pasce na chytanie hmyzu.

Tak vznikli dva druhy pascí, a to aktívne a pasívne. U prvého typu vyvinie rastlina v okamihu podráždenie rýchly pohyb a úlovok doslova lapí – ten vzápätí hynie. Takto to je napríklad pri rode Dionaea. Druhým typom sú pasívne pasce, u ktorých korisť spadne do akéhosi Lack, alebo sa prilepí na list tak, ako to je v rode Drosera, Byblis a Pinguicula.

Viete, že existuje asi 650 druhov hmyzožravých rastlín a zďaleka ich nepoznáme všetky?

Ako pestovať mäsožravé rastliny

Keďže vo svojej domovine rastú na chudobných kyslých pôdach, najvhodnejšie substrát je čistá vrchovisková rašelina bez výživných látok.

Podľa jednotlivých druhov do substrátu pridávame rôzne prímesi, ktoré rašelinu ešte viac prevzdušní, pôsobí ako drenáž, či zabezpečí jej väčšiu schopnosť viazať vodu. Ako prímesi používame napríklad perlit, piesok, či mach rašelinníkov. Ďalším dôležitým predpokladom úspešného pestovania je stála závlaha. Niektoré druhy počas svojho vegetačného obdobia znášajú dokonca aj zamokrenie. Dôležité je, aby voda, ktorú substrát zavlažujeme bola mäkká, teda najlepšie dažďová alebo odstáta.

Pozor! Ak zalievame tvrdou vodou, alebo necháme substrát preschnúť, môže to byť pre rastliny smrteľné.

Vlhkosť, svetlo, vetranie

Veľmi dôležitá je aj vysoká vzdušná vlhkosť. Tá by sa mala pohybovať okolo 60 – 80% (Drosera, Sarracenia, Dionaea, Pinguicula …) ale u niektorých druhov až okolo 90% (Nephentes). Preto rastliny pravidelne rosíme, alebo ich sadíme do polouzavretých sklenených nádob. Ideálne sú akvária, sklenené dózy alebo pohára, ktoré sa smerom nahor zužujú. Na druhej strane však nesmieme zabúdať ani na dostatočné vetranie, pretože inak sa môžu začať šíriť vírusy, parazity a plesne.

Ak sa rastline darí, rýchlo rastie a kvitne. Kvitnutia a produkcia semien ju však natoľko vysilujú, že často dochádza k jej úhynu. Pravidelne preto zaštipujeme kvetné stopky, vďaka čomu udržíme rastlinu v dobrej forme.

Pestovanie mäsožravky zo semien

Pestovanie mäsožravých rastlín je v mnohých ohľadoch rovnaké ako pestovanie izbových rastlín. Mäsožravé rastliny sa dostávajú do pozície hojne pestovaných rastlín predovšetkým z dôvodu rýchleho rastu. Už do jedného roka môžete mať plnohodnotnú kvitnúce mäsožravku zo semien. Ich semienka sú veľmi drobná, jedny z najmenších vôbec. Životschopnost semien je pri dobrom skladovaní aj viac ako rok. Semená mäsožravých rastlín sú svetlocitlivá, je teda nutné ich výsev na povrch substrátu.

Klíči bezpotíží v obyčajnom parenisku, zvyčajne do 20-30 dní. Pri klíčení je potreba vetrať a najlepšie ošetriť substrát chemicky proti plesniam alebo zabezpečiť priame slnko (uv žiarenie je proti plesniam dobré). Masožravérostliny sa pestujú v zmesi rašeliny a piesku poprípade perlitu, táto substrátová zmes vyhovuje masožravkám najviac. Zvyčajne sa mieša rašelina s pieskom v pomere 2: 1, ideálne je potom kyslejšie pôda. Mäsožravé rastliny sú schopné prežívať aj v menej kvalitných pôdach, potrebné živiny navyše si zaistí lovom hmyzu. Drobným hmyzom je tiež dobré prikrmovať mladé semenáčiky – možno tak docieliť aj niekoľkonásobne rýchlejšieho rastu.

Pôda by nemala nikdy úplne vyschnúť. Ideálne je, ak má rastlina v podmisce vždy nejakú vodu – zaistí to pôdnu aj vzdušnú vlhkosť. Nič nepokazíte ak budete zalievať odstátou vodou. Mäsožravé rastliny potrebujú dostatok slnka, priame slnečné svetlo im robí naozaj dobre. V jarnom a letnom období sú teploty pre mäsožravky ideálne. Cez zimu im zabezpečíme chladnejšie stanovište. Väčšine mäsožravých rastlín cez zimu vyhovujú teplody od 15-19 ° C s menšou zálievkou. Niektoré môžu březimovat v bežných izbových teplotách. Mäsožravky sú viacročné rastliny, dožívajú sa bežne okolo 5-8 rokov. Mäsožravky nikdy nehnojíme, výhodou týchto zaujímavých rastlín je, že sa vždy’přihnojí‘ samy.

VIDEO: Pestovanie mäsožraviek

Odolné sirôtky: Kedy patrí na záhon a ako ich pestovať?

Ak ste ešte na jeseň vysadili sirôtky veľkokveté (Viola wittrockiana), pri miernom počasí rozkvitnú už v januári. Chlad a mráz týmto dvojročným rastlinám neublížia. Citlivé sú, však na premokrenie, preto ak ich pestujete v nádobe, nezabudnite na otvor pre odtok prebytočnej vody, drenážnu vrstvu a umiestnite ich na miesto chránené pred dažďom.

Pre predĺženie kvitnutia pravidelne odstraňujte zvädnuté a poškodené časti rastlín. Hotové rastlinky kúpené na jar sú vypestované často v skleníkových podmienkach, preto nie sú odolné proti chladu. Jarné fialky vysádzajte do nádob alebo na záhony až od polovice marca.

Podmienky pre pestovanie sirôtok

Maceškám vyhovuje slnečné a polo tienisté stanovište. Dôležité však je aby sirôtky nepreschli. Sirôtky dokážu prezimovať vonku na záhone, ale ak nechcete riskovať, môžete sirôtky na zimu zakryť. Na jar vám v záhrade opäť krásne rozkvitnú.

Ako pestovať sirôtky?

Sirôtky sa pestujú ako letničky, dvojročné rastliny, trvalky alebo skalničky. Sirôtky môžu mať rôznu veľkosť kvetov (stredne veľké 4 – 5 cm, skorej obrie 5 – 6 cm, švajčiarskej obrie 6 – 7 cm, quedlinburské obrie 6 – 8 cm).

Pred výsevom zmiešajte semená sirôtok s jemným pieskom a dôkladne pošúchate (čím narušíte ich ochrannú vrstvu), a potom je vysejte do kvetináča alebo na záhon umiestnený v polotieni. Dôležité je vedieť, že semená sirôtok sa vysievajú v polovici júla. K svojmu rastu totiž sirôtky potrebujú minimálnu teplotu pohybujúce sa okolo 15 stupňov Celzia a pôdu plnú živín. 1 gram semien predstavuje cca 750 semienok, z ktorých môže vyrásť až 250 sirôtok. Aby sa maceškám darilo, potrebujú pravidelnú zálievku a pritienenie. Po zasiatí začnú rastlinky klíčiť a rast v priebehu (cca) 10 dní.
V auguste rastlinky presaďte buď do zvláštnych kvetináčov, alebo na záhon tak, aby medzi sebou sadeničky mali 7 cm rozostupy. V tejto dobe by mali mať aspoň 2 lístky. V septembri sa potom sirôtky vsádza na svoje konečné stanovište v rozstupoch 15 – 20 cm. Sirôtky potrebujú pravidelnú zálievku a to aj v zime, kedy sa zalievajú v bezmrazých dňoch.

Cez zimu sa sirôtky prikrývajú čečinou. Sirôtky v nádobách sa na zimu aj s nádobou zakopávajú do zeme. Na jar sa sirôtky prihnojujú hnojivami s menším obsahom dusíka. Sirôtky (ktorú ste zasadili v júli ako semienko) kvitne hneď ďalší jar od marca. Za horúceho počasia potom jej kvitnutia ustáva a znova kvitnúť začína až sa zmenou počasia alebo prísunom vlhka.
Letničky sa vysievajú v čase od februára do apríla v skleníku či fóliovníku. Na záhon sa potom presádzajú v máji. Kvitnú nám potom cez leto a po odkvitnutí ich zlikvidujte. Pestovanie sirôtok od výsevu semien sa môže javiť ako príliš zložité a zdĺhavé, a preto si celý proces môžete zjednodušiť nákupom už predpestovaných sadeničiek. Kvalitné sadeničky by mali mať 6 – 9 pravých lístkov.

VIDEO: Ako pestovať sirôtky?