Poznáte Smatovku krídlovú? Možno Vám tento názov nič nepovie, ale jedná sa o thunbergii, ktorú všetci poznáme skôr pod názvom Čiernooká Zuzana. Pomenovanie získala rastlina vďaka nápadnému, tmavo hnedému až čiernemu stredu kvetov.
Medzi najznámejšie odrody patrí odrody sa svietivo žltou farbou kvetov. V stredu kvetov sa skvele vyníma čierne „oko“.
V súčasnej dobe sú na trhu ponúkané aj iné odrody Čierne Zuzany. Domovskou krajinou týchto rastlín je Afrika. V našich zemepisných šírkach sa jej krásou môžeme kochať len v letnom období. Pestovatelia sa bohužiaľ musí zmieriť s tým, že Čiernooká Zuzana pôjde bohužiaľ len v lete. Ide teda iba o letničky.
Popis tejto krásnej rastliny
Má úzko srdcovité listy, na ktorých sa po rozrostení, vytvorí kompaktný plocha. Na tejto ploche ojedinele vyniká pôvab žiarivých kvetov. Kvitne veľmi hojne, bohužiaľ u nás len v období od mája maximálne do októbra. Ak jej budete vysievať či vysádzať do kvetináčov vonku, rozkvitne najskôr v júni. Pre odmenu bohatých kvetov vyžaduje pravidelné, ale slabé prihnojovanie.
Dočkáte sa tak až dvoch metrových dlhých rastlinných výhonkov. Pozor pri umiestnení na záhradu. Tu je nutné dbať na to, aby mali oporu. Po opore sa totiž budú popínať a šplhať do výšky. Opora musí disponovať čo najdrsnejším povrchom.
Pestovateľský postup čiernooká Zuzany
Pre ich umiestnenie je vhodné vybrať miesto bez vetra s dostatkom tepla a slnka. Pôdu musí mať vlhkú a dobre priepustnú. Veľmi krásne vyzerajú v nádobách. Zálievka musí byť vždy primeraná a pravidelná. Možno pestovať aj ako závesnú kvetinu s previsnutými odnože.
Starostlivosť o rastlinu nie je nijako náročná. Cez leto jej máme na záhrade alebo v nádobách. Pravidelne zalievame a poskytujeme oporu. Cez zimu rastlinku uchovávame na chladnom a svetlom mieste. Na jar a jeseň ju primerane skrátime. Zakracovanie sa vykonáva preto, že rastlina veľmi dobre a rýchlo rastie.
Muškáty čiže pelargónie poznáme všetci. Všeobecne je známe vyše dvesto päťdesiat odrôd na pestovanie. Ľudia si ich pestovali pre svoju krásu už dávno pred našim letopočtom. Pôvodný domovinou rastlín je Južná Afrika. Samotný muškát veľkokvetý bol vyšľachtený v Anglicku.
Na tom, ako pestovať muškáty nie je nič zložité. Hravo to zvládnu aj začínajúci pestovatelia. Zvoliť si môžete s rôznych farieb od bielej až po dvojfarebnou. Stal sa obľúbenou ozdobou mnohých parapetov. Ani Vám by nemal v domácnosti chýbať.
Pestovanie a výsev
Do kvetináča môžete vsádzať semená aj sadenice. Záleží na Vás, čomu dáte prednosť. Semená sa vysievajú v marci či v apríli do plochých misiek, kvetináčov alebo truhlíkov. Vypestovanie vlastných sadeničiek vyžaduje trpezlivosť. Za trpezlivosť sa Vám odmení dlhým kvitnutím a kvalitným zdravím rastlín.
Najviac sa im bude dariť v samozavlažovacích kvetináčoch, kde im hrozí minimálne premokrenie. Pri ich výsadbe dbajte na kyslosť pôdy. PH by sa malo pohybovať okolo 5,4-7. Inak musí byť pôda aj priepustná a stredne ťažká. Najlepšie urobíte, keď si rovno kúpite substrát pre pelargónie.
Po odkvitnutí rastlinu vždy zrežte. Udržíte tým jej tvar. Okrem udržanie tvaru dôjde aj k podpore rastu a kvitnutia.
Stanovište a zálievka
Ako pestovať muškáty, už viete. Teraz nasleduje otázka výberu stanovište. Zasadené muškáty vždy pestujeme na slnečnom stanovišti. Slnko doslova milujú a bohato na ňom kvitnú. Rozhodne je neumiestňujte na tienisté miesto. Nekvitli by, len by sa vyťahovali do výšky.
Od jari do jesene vyžadujú výdatnú zálievku. V zime sa obmedzuje, pretože preliatie by znamenalo úhyn rastlín. Od konca apríla do konca septembra je prihnojujte. Stačí raz za 14 dní bežným tekutým hnojivom.
Zazimovanie muškátov
S príchodom jesenných mrazíkov je nutné rastlinu zazimovať. Zazimujte je v chladnejších interiérových priestoroch. Ideálna denná teplota pre muškáty je 15 ° C. Nočná teplota by sa mala pohybovať okolo 8-10 ° C
Tieto krásne kvety pochádzajú z Ázie. Ich pôvab okúzľoval Číňanmi a Japoncov už v staroveku. Bohužiaľ v Českej republike dostali nálepku z cintorínov kvítí. Označenie nesú neprávom. Predovšetkým vďaka svojej otužilosti tvoria najčastejšie súčasť Dušičkové výzdoby. Práve z tohto dôvodu dostali výrečné českej meno – Chryzantémy.
Existuje ich viac druhov. Drobnejšie chryzantémy sú ideálne pre pestovanie v nádobách. Pestovatelia, ktorí sa rozhodli pokoriť otázku, ako pestovať chryzantémy je zakúpi v záhradníctve. Na jeseň z nich doslova žiari. Investície do týchto rastlín je efektívna – sú to trvalky a vydržia niekoľko rokov.
Veľké množstvo nádherných kvetov
Stačí im len niekoľko málo slnečných lúčov, ktoré im slnko dopraje pri svojom úteku na juh. Aj napriek tomu sú tieto kvety obalené veľkou kopou kvetov najrôznejších veľkostí, tvarov a farieb. V jesennom období sa síce najčastejšie objavujú ako črepníkové kvety. Všetky sa však dajú pestovať na záhrade. Aby rastliny získali dokonale zaoblený tvar, je nutné pred nasadením pukov výhony pravidelne odštipovať.
Na pestovanie na záhrade sú vhodnejšie vysoké odrody chryzantém. Podľa jednotlivých odrôd začínajú kvitnúť už od konca augusta. Záhradu Vám tak môže zdobiť záplava rozličných kvetov. S obľubou sa na nej pozrú aj okoloidúci.
Výber stanovišťa a pestovanie
Ako pestovať chryzantémy? Základom je výber správneho stanovišťa. Musí mať dobre priepustnú pôdu, keďže zle znášajú premokrenie. Po ich odkvitnutí sa zrežú a prikryjú čečinou alebo netkanou textíliou, materiálom, ktorý ich ochráni proti mrazu.
Zvoliť môžete aj iný postup. Pokojne môžete postupovať tak, že vyberiete korene z pôdy a premiestnite ich do kvetináčov s predpripraveným ľahkým substrátom. Takto ich môžete nechať prezimovať v nepríliš teplej pivnici. Na jar na nich vypučia nové výhonky. Tie môžete s veľkým úspechom využiť na vypestovanie rezňov.
Na celkovú starostlivosť sú najnáročnejšie chryzantémy s guľovitými alebo polguľovou kvetmi. Ich stonky musí mať oporu. Skúsení pestovatelia chráni puky mikrotenovým sáčky. Účelom je ochrana púčika pred poškodením, než sa plne rozvinú. Odštipujte bočné a prebytočná puky. Dočkáte sa tak obrieho kvetu, ale dosť možno len jediného na celej rastline. Na pestovanie nie je nič zložité.
Chryzantémy môžete využiť aj do jesenných väzieb. Postaviť si ich môžete aj len tak do vázy. Vytvára zaujímavú dekoráciu interiéru.
Keď sa človek prejde lesom, môže nájsť čučoriedky, jahody, ale tiež môže zahliadnuť malé fialové kvety vresu a skoro vždy sa pozastaví. Vres patrí medzi veľmi pekné kvety, ktoré možno mať pokojne aj doma na vlastnej záhradke či v kvetináči. Na trhu je dnes v predaji celý paleta druhov. Ale aby tieto krásne rastliny vydržali viac ako jednu sezónu, je potrebné im venovať náležitú starostlivosť. Teda musíme poznať všetko o tom, ako pestovať vres.
Pôvod vresu
Vres obyčajný je nízky krík. Zvyčajne dorastá do výšky 20 – 50 centimetrov. Rastie po celej Severnej Európe a dokonca aj na Sibíri. Rozsiahle priestory posiate kvietky sa nazývajú vresoviská. Iné rastliny medzi ním nenájdete.
Vres je nenáročný na živiny. Vyžaduje iba kyslú reakciu pôdy. Areál výskytu je veľmi rozsiahly. Od okrajov lesov, cez horské lúky až po holé skaly. Je dôležitou súčasťou zimnej potravy pre ovce a jelene.
Ako pestovať vres – postup
Zvyčajne sa pestuje ako doplnok azaliek a rododendronov. Kombinovať sa môže aj s ihličnanmi a vysokými trávami. Pred vykonaním výsadby je nutné dobre si rozmyslieť jeho umiestnenie, pretože vresy ťažko znášajú presádzanie. Podmienkou je dostatok svetla, inak by rastliny kvitli málo, alebo vôbec.
V záhradníctve si vyberte vres celozelený. Kríky musí byť zelené na povrchu i vo vnútri. Pri samotnom stávkovanie vyberte zmes rašeliny a pôvodné zeminy, pokiaľ nie je príliš alkalická. Ideálny je pomer 2: 1. Aby rašelina nevyschla, posype sa mulčovacou kôrou a len mierne polieva.
Vres pravidelne zastrihujte, aby kvitol i ďalšie roky. Zostrihom sa zjari tretina výšky kríky. Ihneď po zostrihu prihnojíme hnojivom pre rododendrony. Potom pridáme hnojivo ešte dvakrát počas leta.
Vypestovaný vres a jeho výdrž na záhradke
Je to dlhoveká rastlina. Pri správnom dodržaní postupu, ako pestovať vres, vydrží na záhradke viac ako 15 rokov. Na zimu ho musíme ochrániť pred mrazom – najlepšie mulčovacou kôrou. Ak je pestovaný v kvetináči, ponecháme ho celu zimu na oknách. V čase odmäku vykonajte miernu zálievku.
Prvosienku jarné pozná snáď každý, hoci možno pod iným názvom. Niekde ju primulka, známa je aj ako Maxana či prvnička.To preto, že rozkvitá ako jedna z prvých rastlín a patrí medzi symboly jari.
U nás je prvosienka jarná (Primula veris) pomerne hojná, rastie v nížinách, na slnečných stráňach, lúkach, pasienkoch, ale aj v riedkych lesoch, najmä na vápenatých pôdach.
Je to trváca rastlina s valcovitým hnedým koreňom, z ktorého vyrastá ružica prízemných listov a asi 20 cm vysoký dutý stvol, na ktorého konci je kvetenstvo. Rúrkovité kvety sú žlté, päťpočetné, pravidelné, ovisnuté a majú príjemnú vôňu.
Sva druhy prvosienky
Na prvosienku jarné sa veľmi podobá prvosienka vyššia. Listy majú oba druhy veľmi podobné, lepšie sa dajú rozoznať podľa kvetov. Farba kvetov prvosienky jarné je tmavožltý a sú len mierne pootvorené, a kvety prvosienky vyššie sú bledožlté, široké otvorené a sú na vyššom, mierne chlpatom stvolu.
Tento druh rastie vo vyšších polohách. Ak by ste si ich aj zamenili, nič sa nestane, pretože sú rovnako cenené a majú rovnaké liečebné použitie.
Čo sa z prvosienky žne
Zberajú sa kvety aj s malým kúskom stonky, najlepšie hneď po otvorení. Potom je potrebné čo najrýchlejšie usušiť, najlepšie pri teplote 35 ° C.
Sušený prvosienka obsahuje saponíny, éterický olej, fenolové glykozidy a iné látky. Používa sa pri problémoch s dýchacími orgánmi. Uľahčuje vykašliavanie hlienov pri zápale priedušiek, čiernom kašli, astme, chrípke a prechladnutí. Jeho ďalšie vlastnosťou je, že má upokojujúce účinky. Pôsobí ako utišujúci prostriedok pri neurózach, nespavosti, nespavosti a epilepsii, zmierňuje reumatické bolesti.
Odporúča sa miešať ju s inými rastlinám, ktoré majú podobné účinky, ako je napríklad Divozel či podbeľ. Sušené kvety si môžete pridať aj do kúpeľa, najmä ak trpíte reumatickými bolesťami, alebo ak sa potrebujete upokojiť.
Mladé listy sa môžu použiť do jarných šalátov. Obsahujú najmä vitamín C.
Levanduľa pochádzajú z francúzskej Provance, z čoho vyplývajú aj podmienky na ich pestovanie. Rastliny vysádzame na slnečné miesta a do suchej pôdy. Levanduľa je suchomilná rastlina. Je preto nevyhnutné zaistiť pred výsadbou dôkladnú drenáž pôdy. Rastliny bez drenáže nielen zahnívajú, ale aj vymrzají.
Pre bohaté kvitnutie a pekný habitus je nutné levanduľa strihať. Pravidelne zastrihujeme o približne jednu tretinu v jarnom období, ešte pred kvetom. Môžeme strihať aj na jeseň po odkvitnutí, ale hrozí tu následné namrznutiu rastliny. Levandule sú považované za mrazuvzdorné rastliny, napriek tomu je však lepšie rastliny na zimu zakrývať čečinou. samotné
rastlinky si môžeme pred výsadbou buď kúpiť v záhradníctve, alebo sa môžeme pokúsiť o vlastné výpestky.
Niečo málo o levanduľu
Levanduľa sa radí do čeľade hluchavkovitých a je popisovaná ako vždyzelený krík s úzkymi našedlým listami a zvyčajne fialovým kvetom. Je ale tiež možné naraziť na levanduľu modrú, ružovú aj bielu (druhov existuje 39, v našich podmienkach sa najviac pestuje levanduľa lekárska). V priemere dorastá až do výšky 50 alebo 60 cm, kvitne od júla až do augusta a použiteľnými časťami sú listy, kvitnúce vňať a kvet. Teraz si priblížime pestovanie levandule, ktorému sa tento článok venuje.
Pestovanie levandule – základné zásady
Na úvodných riadkoch bolo naznačené, že levanduľa je pomerne nenáročnou rastlinkou, ktoré sa pri troche snahy bude dariť naozaj všade. Pozrime sa preto na základné pravidlá, ktorých sa treba držať, aby pestovanie levandule prinieslo vytúžené ovocie, v tomto prípade v podobe nádherných kvetov.
Pôda vyhovuje levanduľu skôr piesčitého, prostupného a neutrálneho či zásaditého charakteru, pozor si dajte na zálievku. Ak by ste ju príliš rozmáčeli, nebude to pre rastlinu nič príjemné. Substrát by tak mal byť ľahký, netreba dodávať nejaké špeciálne živiny, hnojivo môže byť vápenaté. Nádobu by ste mali umiestniť na slnečné (znáša priame slnko) a suché miesto – za oknom, terasa, balkón, záhrada. Čím viac slnečných lúčov na rastlinu cez deň dopadá, tým aromatickejšia budú jej kvety. Čo sa týka zálievky, nezabudnite pri pestovaní levandule na to, že táto rastlina je na prílišné zavlažovanie veľmi háklivá. Ani v lete sa preto nemusíte obávať, že po návrate z dovolenky ju nájdete uschnutou. Platí tu teda staré známe príslovie, že menej je niekedy viac. Ak chcete, aby vám rastlina čo najskôr vyrástla, odporúča sa zaobstarať už hotovú sadenicu. Akonáhle levanduľa odkvitne, oplatí sa ostrihať staré zasychajúce stonky a kvetenstvo. Naopak na jar, ešte než začne vegetovať, ju odrežte na 1/3 dĺžky. To zaručí, že sa levandule rozkošatí a obrazov. Ak nastanú mrazy o teplotách menších ako – 8 ° C, potom je potreba chrániť korene levanduľa buď zasadením do zeme alebo pokrytím slamou či čečinou. Najčastejšími chybami pri pestovaní levandule je spomínaná nadmerná zálievka (tu môžu zniesť maximálne tak mladé rastliny, ale ani u nich sa neodporúča) a nevhodné umiestnenie bez dostatku slnečného žiarenia.
Na pestovanie levandule je dôležité aj množenie
Ak budete chcieť svoju zásobu levandule rozšíriť, potom môžete množenie riešiť pomocou odrezkov alebo vysádzaním. Postup študentský levanduľa je nasledujúci. Zhruba v polovici jari alebo v lete je nutné ostrihať celé vetvičky, z ktorých sa nastrihajú rezne s dĺžkou zhruba 7 až 10 cm. Tie sa ponorí 1 cm dĺžky do práškového koreňového stimulátora a zasadí 4 až 5 cm (po 3 až 5 kusoch) hlboko do špeciálneho substrátu určeného na výsev alebo množenie. Ideálne konečné umiestnenie je v parenisku, ak ho nevlastníte, stačí prekryť rezne priesvitnou fóliou. Nezabudnite tiež udržiavať substrát vlhký. Obdobne možno množiť odrezkami aj listy odobraté z jednoročných výhonkov na začiatku jari. K zakorenenie by malo dôjsť v horizonte 3 až 4 týždňov.
Ako levanduľu zbierať a ďalej skladovať?
Niekto sa pre pestovanie levandule rozhodne iba z dôvodov, že chce záhradu alebo obydlí prevoňať, ak patríte k tým, čo ju chcú aj ďalej uchovávať pre všelijaké účely, venujte dostatočnú pozornosť tomu, ako budete rastlinu zbierať a skladovať. Zber sa robí za suchého počasia a v období, keď levandule kvitne.
Poupata ale nesmie byť príliš rozvinutá. Ďalej sa levanduľa uchováva sušením. A to v miestnosti, ktorá je vetraná a tmavá. Prípadne sa dá pomôcť aj urýchleným sušením, pri ňom však nevystavujte rastliny teplotám vyšším ako 40 ° C. Ideálne je zavesiť nastrihané trsy kvetom dolu, môžete je ale tiež rozložiť na stole na novinovom papieri. Usušené rastliny sa potom vkladajú do látkových alebo papierových vreciek, prípadne krabíc. Kvety možno prechovávať ako bežný čaj, teda v plechovkách, drevených škatuľkách pod.
Levandule a jej liečivé účinky
Rastlina je mimo svojej vône pre mnohých atraktívne aj pre spomínané liečivé účinky. Pripomeňme si teraz tie najdôležitejšie z nich. Pestovanie levandule tak môže byť v konečnom dôsledku veľmi prospešné. Liečebné využitie levandule umožňujú predovšetkým blahodarné silice, čo obsahuje. Tie pri vonkajšej aplikácii (olejom z levandule) pomáhajú pri hojení infekčných rán, zápalov a vredov. Ďalej uvoľňuje bolesť v oblastiach sužovaných reumatickým, zápalom nervov alebo migrénou. (Zaujíma vás téma migrény viac? Neviete, ako proti nej bojovať? Potom si prečítajte tento článok o bolestiach hlavy.) Inhalatívne výluhu z levandule možno uľaviť pri astme a kašli. Levanduľu si môžete pridať aj do kúpeľa. Podporíte tak svoj krvný obeh. Vôbec najrozšírenejšia je vnútorné užívanie pitím levanduľového čaju. Ten sa už mnohým osvedčil ako prostriedok na upokojenie pri bolestiach hlavy a nervových záchvatoch. Je tak výborným bojovníkom proti stresu. Pri kloktanie zbaví ústnu dutinu áft a podobných ťažkostí. Levanduľa ako čaj je tiež ľahko laxatívne a priaznivé pôsobí na pečeň, žlčník a celkovo tráviacu sústavu.
V súčasnosti odborníci rozlišujú vyše 100 botanických druhov fuchsií a stále pribúdajú nové odrody.
Je z čoho vyberať
Fuchsie rozdeľujeme podľa vzrastu na vzpriamené, polopřevislé a previsnuté. Vyberať môžete tiež podlenvelikosti a zloženie kvetu. Máte možnosť zaobstarať si rastlinky s drobnými jednoduchými několikamilimetrovými kvietkami, rovnako ako kríky s plnými veľkými kvetmi, presahujúcimi 10 cm. Začiatočníkom odporúčame kúpiť silné, dobre prekorenené a zdravé rastlinky – skúste odrody Deutsche Perle alebo Graf Witte. Naopak bielo kvitnúce, veľkokveté a pestrolisté odrody sú pestovateľsky náročnejšie. Pokračovat ve čtení „Ako správne pestovať Fuchsie“
Orchidey rodu Phalaenopsis potrebujú veľa svetla, nie však priame letné slnko. Ak orchidea umiestnite niekam doprostred miestnosti či do kúta, zrejme sa jej to veľmi páčiť nebude. Ja mám orchidey na okenných parapetoch východnej strany, slniečko tam síce svieti, ale len krátko z rána a zdá sa, že je to tak optimálne. Ak máte orchidey na južnom alebo na západnom okne, cez zimu je to taky fajn, v lete im budete ale musieť zatieniť – silné letné slniečko by listy spálilo. Pokračovat ve čtení „Ako pestovať orchidey“
