Ešte stále nie je vhodné počasie na vysievanie zeleniny priamo v záhrade. Využiť na to však môžete priestory nevykurovaného skleníka.
Špenát
Vyžaduje piesočnato – hlinité, humusové a zásadité pôdy bohaté na vápnik, s dostatočnou zásobou živín, najmä dusíka. Vysieva sa do riadkov vzdialených 20 až 25 cm. Semená ukladajte do hĺbky 2 až 3 cm. Po vysiatí ho nezabudnite dobre zavlažiť.
Špenát je potrebné pravidelne ošetrovať a úrodu zberať podľa veľkosti zachytávať preberaním. Zber končí pred vybiehanie rastlín do kvetu.
Šalát hlávkový
Šalát vysievajte do dobre prekyprenej a živinami zásobené pôdy. Zakorenia v hĺbke asi 10 až 15 cm, a preto by sa živiny mali nachádzať najmä v tejto hĺbke.
Semená sa snažte rozhodiť rovnomerne, nie príliš husto. Ušetríte si tým prácne prerieďovanie, kedy sa rastliny vyjednocujú na vzdialenosť 5 až 6 cm od seba. Hĺbka siatie je 2 cm a vzdialenosť riadkov 25 až 30 cm. Po vysiatí záhon zavlažte. Porast udržujte bez buriny a pôdu veľmi jemne skyprite, pretože rastliny šalátu korenia veľmi plytko. Jednotlivé hlávky šalátu sa zachytáva podľa potreby preberaním.
Valeriánku
Rastliny poľnej plytko zakoreňujú, preto sú na pestovanie vhodnejšie ľahšie pôdy. Pôda by nemala byť čerstvo vyhnojená maštaľným hnojom. Semienka vysievajte do riadkov vzdialených od seba 15 cm a do hĺbky 2 až 3 cm. Keďže sú veľmi jemné, môžete ich pred sejbou zmiešať s pieskom. Tým zaistíte rovnomernú hustotu výsevu.
Po vzídení, za 10 až 14 dní, nezabudnite na pravidelné odburiňovaní a zavlažovanie. Poľná má krátke vegetačné obdobie. Za 6 až 8 týždňov sa vytvorí zdravá konzumnej ružice prízemných listov, ktoré sa zberajú a konzumujú.
Petržlen záhradný
Petržlene sa darí aj na chladnejších stanovištiach s dobre štruktúrovanou pôdou. Nepestujte ju v prvom roku po hnojení maštaľným hnojom, ale až v druhom roku. Petržlen koreňovú sejte do riadkov vzdialených 30 až 40 cm. Semená petržlenu listovej zase do riadkov vzdialených 20 až 30 cm od seba.
Petržlen koreňovú po vzídení vyjednoďte na vzdialenosť 10 cm od seba. Zberá sa podľa veľkosti koreňov a potreby. Vzídené rastlinky petržlenu listovej vyjednoťte na 10 až 15 cm vzdialenosť v riadku. Ich vňať sa zbiera podľa potreby preberaním.
Pustili ste sa do boja s krtkom? Čo všetko sú ľudia schopní vymyslieť, aby sa zbavili tohto mierumilovného zvieratká? Ani v záhrade by ste nemali obchádzať základné pravidlo: Pokiaľ chcete vyhrať nad nepriateľom, musíte ho najprv čo najlepšie spoznať.
Krtek podzemné (Talpa europaea)
Krtko je hmyzožravec. Drvivú väčšinu života strávia v tme pod zemou. Jeho územím sú lúky, polia a záhrady. Hniezdo si vystiela suchou trávou a lístím. Aktívny je v noci aj cez deň a vytvára si chodby, ktoré vedú z hniezda v rôznych smeroch a bývajú navzájom rôzne prepojené. Na vytváranie takých chodieb má prispôsobené predné končatiny. Vďaka prekopávaní či podkopávanie pôdy sa považuje za užitočného živočícha, pretože prevzdušňuje pôdu.
Krtko sa prakticky neživí rastlinami, ale zbavuje pôdu škodcov. Tam, kde žije krtko, je v pôde veľa škodlivého hmyzu a mali by sme mu byť vďační. Každý záhradkár by mal dobre zvážiť, či chce radšej krtka s jeho občasnými omyly – podryjeme rastlinu, ktorá následne vyhynie, rozryté trávnik. Alebo radšej pandravy, ploštice …
Krtkova slabosti a vaše príležitosti
Krtko je takmer slepý, rozozná len svetlo alebo tmu.
V nosa má čuch aj hmat, keď hrabe, používa ako hmatový orgán chvost.
Krtkov sluch je veľmi vyvinutý, ba dokonca je tak citlivý, že príliš hlasný zvuk ho môže zabiť.
Čierne zvieratko má zvláštny zmysel pre poriadok, pravidelné rozhrnovanie jeho krtincov ho veľmi znervózňuje a zožiera.
Vďaka citlivému sluchu aj hmatu sú proti krtkom veľmi účinné elektronické alebo mechanické zariadenia, vydávajúce zvuky alebo vibrácie. Takých je na trhu veľa, ba dokonca môžete využiť aj vibrujúci erotickú pomôcku. Nájde sa pár záhradkářek, ktoré sú s jej účinkami na odplašení krtkov spokojné.
Istý záhradkár zase nedá dopustiť na zvončeky. Krtka údajne doteraz vždy vyhnal tak, že si zakúpil staršie bytový zvonček. Zvonček vložil do plastovej nádoby, zapojil na trafo a zakopal do zeme (cca 40 cm pod povrch). Zvonček v krajine zvonil celý týždeň a krtka zaručene presvedčil. Melodické zvončeky však nepomáhajú. Občasné záhradné párty s hlasnou hudbou tiež nie sú na škodu. Veľmi účinné sú aj malé deti, ktoré kričia a Dupa po záhrade. Neirituje len susedov, ale aj krtkov, ktorí rezignujú.
Tí, ktorým sa prieči usmrcovania užitočných krtkov jedovatými gély alebo dymovnicami, sú práve so záhradnou diskotékou a neposednými deťmi spokojní.
Súhlasíte s kompromisom?
Môžete mať spoločnú záhradu s krtkom, a zároveň sa poistiť, že vás neprekvapí krtinec na nesprávnom mieste. Napríklad trávnik ochránite tak, že pod neho umiestnite pletivo. Krtko si bude môcť robiť chodbičky, ako sa mu zachce, pod úrovňou pletiva. Na povrch sa ale dokáže vyhrabať až za hranicou tohto pletiva.
Berte do úvahy fakt, aký je to užitočný živočích, aby ste sa aspoň s takýmto kompromisom mohli žiť.
Zrelá paradajky s chuťou slnko, čerstvý šalát plný vitamínov, voňavé bylinky alebo napríklad sladké jahody – aj tak môže vyzerať vaše úroda z vlastnej záhradky. Každý skúsený záhradník ale vie, že najlepšie výsledky dosiahnete v skleníku, kde majú rastliny tú správnu vlhkosť a teplotu. V skleníku vám budú semienka správne klíčiť a neskôr je ľahko vysadíte do záhona. Naviac vám umožní pestovať širšiu škálu rastlín, predĺžiť sezónu a sú ideálne aj pre množenie.
Skleník je investícia na mnoho ďalších rokov. Na jeho výbere si preto dajte záležať. Ako prvý si dobre premyslite, či pre neho máte zodpovedajúce miesto. Práve na umiestnenie skleníka totiž závisí nielen vaše pestovateľské úspechy, ale aj celková spokojnosť so skleníkom. Ako teda vybrať skleník na záhradu?
1. Vyberte to najlepšie miesto
Vyberte to najlepšie místoůzné rastliny majú rozmanité nároky na pestovanie. Všeobecne ale platí, že najdôležitejšie je mať v skleníku dostatok svetla. Vďaka tomu vytvoria tie najlepšie podmienky pre správny a rýchly rast rastlín.
V súčasnosti sa predávajú aj tzv. Skleníky k stene. Ich hlavnou výhodou je, že cez noc zahrieva konštrukciu teplo zo stien domu. Najlepšie však využijete slnečný svit počas celého dňa v samostatne stojacom skleníku (sklenenom domčeka).
Tipy pre optimálne umiestnenie skleníka
Pre zachytenie čo najviac slnečného svetla postavte pozdĺžne strany skleníka smerom k juhu. Ak budete skleník využívať aj v lete, nasmerujte jeho vchod k severu. Znížite tak nároky na odvetranie.
Nezabudnite zohľadniť aj prúdenie vetra. Proti jeho smeru by mala stáť najmenšia plocha skleníka.
Miesto, kde skleník vystavíte, by nemalo byť v tieni dlhšie ako niekoľko hodín denne.
2. Premyslite si základy
Väčšina skleníkov nepotrebuje žiadnu podmurovku. Skleníky s výplňami z polykarbonátu sú totiž natoľko ľahké (váži napríklad len 40 kg), že nehrozí ich samovoľné prepadanie do hliny. K zemi je ľahko upevníte kotviacimi prvkami, ktoré stačí zabodnúť do hĺbky minimálne 60 cm.
K vybraným skleníkom (napr. LANIT PLAST Venus a LANIT PLAST Uranus) získate základňu zadarmo ako súčasť balenia. Zručnejší záhradkári si navyše v prípade potreby základy vybetónujú podľa návodu priloženého ku každému skleníku.
Tipy pre stavbu betónových základov
Betónové základy môžete stavať klasickým spôsobom alebo metódou strateného debnenia. Výška základov by mala okolitý terén prevyšovať o 5-10 cm.
Vrchná plocha základov, na ktorých bude skleník stáť, musí byť vždy vodorovná. V opačnom prípade sa môžu skla v konštrukcii časom skrížiť a popraskať.
3. Plast alebo hliník?
Záleží len na vás, či dáte prednosť hliníkovému či plastovému skleníka. Oba tieto materiály majú svoje výhody, nevýhody aj špecifické vlastnosti.
Hliníková konštrukcia – je zložená z profilov, ktoré zoskrutkujete k sebe hliníkovými skrutkami. Tento osvedčený typ HOBBY skleníkov je vhodný pre väčšinu záhrad okrem priestorov, ktoré sú vystavené silným vetrom. Pretože hliník nie je izolačný materiál, dochádza k tepelným stratám cez konštrukciu. Plastová konštrukcia – sa vyrába z pevných PVC profilov, ktoré stačí zasunúť do seba. Vďaka tomu sú tieto skleníky masívne a extrémne odolné. Konštrukcia z plastu odporúčame na otvorené priestranstvá aj do miest s vyššou snehovou pokrývkou.
4. Aká výplň je najlepšia?
Klasickým a v minulosti najznámejším materiálom pre výplň je sklo. Výborne prepúšťa slnečné žiarenie a je odolné proti UV žiareniu aj chemikáliám. Na druhú stranu má rad nevýhod:
pri roztiahnutí konštrukcia vplyvom vysokých teplôt môže praskať,
ľahko sa rozbije aj pri drobnom náraze a silnejším krupobitie,
má zlé tepelno-izolačné schopnosti.
TIP 1: Skleník s výplňami zo skla by mal mať konštrukciu z profilového plechu s hrúbkou aspoň 1 mm.
Stále častejšie sa preto ako výplň skleníkov používa dvojstenný komôrkový polykarbonát. Medzi jeho hlavné výhody patrí:
veľmi nízka hmotnosť,
odolnosť proti rozbitiu,
vysoká svetelná priepustnosť,
skvelé tepelno-izolačné schopnosti.
Dutinkový polykarbonát má u väčšiny skleníkov hrúbku 4 mm. Môžete ale vyberať aj zo silnejších variantov o sile 10 – 20 mm.
5. Aj skleníky potrebujú vetranie
Počas letných mesiacov je nutné odvetrávať horúci vzduch, aby nedošlo k spáleniu rastlín. Ideálne je kombinovať vetranie bočným a strešným oknom, ktoré vytvára komínový efekt – chladný vzduch prichádza bočným oknom a po zahriatí vystúpi strešným oknom von. Správna cirkulácia a výmena vzduchu je tak zaručená.
TIP: V horúcich dňoch radšej nechajte otvorené aj dvere, aby sa vnútro skleníka neprehrial.
Ak nemáte čas ani chuť vetranie ručne regulovať, kúpte si automatické vetranie, ktoré otvára a zatvára okno podľa teploty. Automatické vetranie ocenia tiež všetci záhradkári, ktorým skleník nestojí vedľa domu alebo sú cez deň v práci. Na jar vám navyše odpadne ranné veštenie počasie a rozhodovaní, či nechať skleník otvorený, alebo zatvorený.
TIP: Aj v chladnejšom období roka odporúčame pravidelne vetrať, aby nedochádzalo k rozvoju hubových chorôb alebo plesní. Pre udržanie priaznivej teploty môžete bočnej steny zaizolovať priehľadnou bublinkovou fóliou.
Ak máte v záhradke len trochu miesta „nazvyš“, mali by ste ho venovať jahodám. Chutné aromatické plody, výnos 1 kg aj podstatne viac z 1 m2, plynulé postupné zrenie, úrodu už v prvom roku po vysadení, ktorú budeme môcť zberať ešte ďalšie tri roky. Jahoda má výbornú aromatickú chuť a množstvo vitamínov.
Kultivary jahôd
Kultivary v podstate možno zhrnúť do piatich skupín:
• Jahoda veľkoplodá raz rodiace (dozrieva v júni a v júli).
• Jahoda veľkoplodá remontantka (dozrieva v júni a júli a potom na jeseň dáva ešte jednu menšiu úrodu).
• Jahoda veľkoplodá stálerodící (dáva plody spravidla od júna až do neskorej jesene).
• Jahoda drobnoplodé, tzv. Mesačný (dáva menšie plody, ale mimoriadne aromatické – od júna do skončenia vegetácie).
• Jahody popínavé (prinášajú plody aj na odnožiach – poplazov od júna do prvých mrazov).
V záhradách sa osvedčuje najmä 1., 2. a 4. skupina.
Nároky jahôd na stanovište, pôdu
Jahodám sa najlepšie darí na slnku, ale pomerne dobre aj v polotieni. Najvhodnejšie sú polohy s priemernou ročnou teplotou asi 7 stupňov celzia. Najvhodnejšie sú rovinaté polohy alebo mierne svahy s juhozápadnej expozíciou. Menej vhodné sú východné nechránené svahy, ako aj severné svahy. Jahody nie zvlášť náročné na pôdu. Okrem extrémne suchých, neúrodných či veľmi ťažkých, vlhkých, podmáčaných pôd sa im darí všade. Najlepšie v hlinitopísečných alebo písečnohlinitých s dostatkom humusu a živín. Pôdnej reakcie má byť mierne kyslá až neutrálna. Aby jahody dobre rástli a rodili, musia mať zabezpečený dostatok vlahy. Ideálne množstvo je 600 – 700 mm ročne.
Výsadba jahôd
Jahody vysádzame skoro na jar alebo v druhej polovici augusta – až do polovice septembra. Neskoršie výsadba sa neodporúča, pretože rastliny do zimy nestačia zakoreniť a cez zimu často vymrzne. Pôdu pred výsadbou zbavíme všetkých burín, dobre pohnojíme kompostom a potom zrýľujeme. Pôdu po zrýľovaní dôkladne zalejeme vodou (z krhly), aby pôda nasiakla vodou a lepšie sa usadila.
Ťažšie pôdu tesne pred výsadbou ľahko prekopeme a pohrabeme, ľahší pôdu stačí len zhrabať. Najlepšie je sadiť rastliny so silným krčkom – je to prechod medzi koreňmi a listami. Korene nesmú byť staré, poškodené, suché. Sadenice pred sadením musí byť mierne vlhké. Ak sú korene suché, pred sadením ich môžeme namočiť do vody. Nesmie to byť ale kaša z blata, pretože husté korene sa zlepia, hlinený bal môže stvrdnúť a ujatie rastliny môže byť ohrozené. Ak má rastlina zdravé a silné korene, môžeme jej ponechať všetky listy, keď sú korene slabšie, urobíme dobre, keď niektoré nadbytočné listy odstránime. Sadeniciam stačia tri plne vyvinuté listy.
Jamky do ktorých sadíme, majú byť dosť široké, aby sme korene mohli čo najviac rozprestrieť. Korene v jamke nesmú byť zahnuté alebo dokonca obrátené smerom nahor. Po zasypaní pôdu dôkladne utlačíme, Správne zasadené sadenice, keď ich chytíme za listy, by sa nemali dať z pôdy ľahko vytiahnuť.
Ako hlboko rastliny vysádzať? Platí zásada, že tak hlboko ako rástli v škôlke. Srdiečko má byt asi 1 cm pod povrchom, pretože pôda po zaliatí zaľahne. V záhradke pestujeme jahody udržiavaním jednotlivých trsov v spone 80 x 40 cm.
Hnojenie jahôd
Jahody prihnojujeme každý rok. V predjarí okolo trsov rozhodíme priemyselné viac zložková hnojivá, ako je Cererit alebo NPK v dávke 350 – 650 g na 10 m :. Môžeme použiť aj Fragarin. Prihnojovanie má vplyv na veľkosť plodov. Druhýkrát prihnojujeme po zbere.
Škodcovia, choroby jahôd
Najviac škôd na jahodách spôsobuje pieseň sivá, ktorá sa na rastlinách objavuje za vlhkého a teplého počasia. V máji sa začnú vyvíjať na zelených plodoch voľným okom neviditeľné spóry. Plod po čase hnedne a objaví sa na ňom šedý povlak plesne. Z chemických prípravkov pred kvetom môžeme použiť Konilan 50 WP (0,1%), Fundazol (0.05%) alebo Euparen (0,25%).
Občas sa na listoch jahôd objavujú červenkasté škvrny, ktoré neskôr zbelejú. Toto hubové ochorenie spôsobuje, že silne napadnuté listy odumierajú. Preventívne môžeme použiť meďnaté prípravky.
Zo živočíšnych škodcov zdravie jahôd ohrozí kvetovke jahodová a roztočíku jahodový. Kvetovke chrobáčik, ktorého samičky kladú vajíčka do vyhĺbeného otvoru pukov, roztočíku je drobný žltkastý pavúčik, ktorý saje na mladých listoch v srdci jahody. Účinný prostriedok proti týmto škodcom postrek Metation E 50 alebo Tiodanom 35 EC.
Proti kvetovke striekame na začiatku tvorby pukov.
Odrody jahôd
Raz rodiace odrody: Senga Sengana (veľmi dobrá odroda, plody vhodné na konzumáciu i na konzervovanie), Roxana (odroda vyniká dobrým zdravotným stavom a dobrou kvalitou plodov), Zefyr (sladkastá odroda s chutnými plodmi), Dagmar (odroda s veľ. Vysokou úrodou kvalitných plodov).
REMONTE odrody: Lidka (odroda s dobrými plodmi a dobrým zdravotným stavom).
Mesačné jahody: škumpa a na (plody sú asi trikrát väčšie ako lesné jahody).
Popínavé jahody: Sem patrí odroda sojana a Kitererdbeeren HUMMEL.
K drobnému ovociu patrí aj maliny a černice, ktorým sa u nás začína venovať čoraz väčšiu pozornosť. Ich plody sa konzumujú čerstvé a v domácnostiach sa spracovávajú na hodnotné produkty, prípadne sa zmrazia. Vzrastajúci dopyt stále prevyšuje ponuku.
Kultivary rastlín
Pestované kultivary malín môžeme rozdeliť na raz rodiace a na celoročné, kultivary černíc na rastúce vzpriamene a plazivé.
Nároky na stanovište, pôdu
Maliny a černice vyžadujú chránenú slnečnú polohu, pretože prvým predpokladom ich úspešného pestovania je každoročné riadnej vyzretí dreva. Na takých stanovištiach výhonky dobre dozrievajú, nenamŕzajú a rastliny vytvárajú bohatú a pravidelnú úrodu veľkých plodov.
Maliny často nachádzame vysadené pod stromami ako podplodiny, ale nevypláca sa to, zle rodia a príliš vyčerpávajú stromom pôdu. Lepšie je vysadenie na slnečných miestach, pri plote a podobne. Maliny vyžadujú stredne ťažké, skôr hlinité, kypré, humusové pôdy a dostatok vody najmä v období tvorenia plodov. V mokré pôde slabo rodia a rýchlo odumierajú, spodná voda nesmie byť vyšší ako 150 cm.
Ostružinám sa darí v priepustnej, humusovitej, jílovopísečné pôde dostatočne zásobené vodou. Na pestovanie sú nevhodné plytké, ľahko vysychajúce štrkové pôdy chudobné na živiny a zatienené studené polohy. Zvlášť plazivé černice vyžadujú teplú polohu.
Výsadba malín a černíc
Sadenice černíc vysádzame spravidla na jar, pretože ich riedke drevo v priebehu zimy ľahko stráca vodu a nevyvinutý koreňový systém nie je schopný stratu vody dopĺňať. Ich značnej uhynutie po zime nie je spôsobené mrazom – ako sa často nesprávne domnievame – ale tým, že uschnú. Najlepšie sa ujímajú už napučané sadenice. Sadíme ich do radov vzdialených od seba 2,5 m. Vzpriamene rastúce kultivary vysádzame v radoch 1 – 1,5 ma plazivé 2 – 3 m od seba.
Pri vysádzaní plazivých odrôd, ktoré mnohí záhradkári vysádzajú k plotom a stenám, doporučujeme zhotoviť rôzne drevené konštrukcie alebo drôtenky s výškou drôtu nad zemou 60, 140 a 220 cm. Kry v dobrých podmienkach a pri dobrom ošetrovaní rodia na jednom mieste 10 až 15 rokov, niekedy aj dlhšie.
Maliny vysádzame obvykle v októbri. Ak sme pozemok pred výsadbou riadne upravili (hlboko poryli, dobre pohnojili), stačí pri výsadbe vyryť rýľom jamku len lak širokú a hlbokú, aby sa v nej ostrým nožom skrátené korene sadeníc voľne rozložili, teda asi 30 x 30 x 30 cm.
Maliny a černice vysádzame asi o 3 – 5 cm nižšie, než rástli v škôlke. Dávame pozor, aby sme nepoškodili podlhovasté púčiky na koreňovom krčku; keď sa poodlomí, rastlina zahynie.
Hnojenie
Vzhľadom k intenzite tvorby mladého dreva a na rýchly vývin plodov od doby kvitnutia do zberu majú tieto ovocné druhy zvýšené nároky predovšetkým na hnojenie. Každý rok v predjarí a pred kvitnutím prihnojujeme viaczložkovými granulovanými hnojivami NPK a Cereritom v dávke 35U – 550 g na 10 m-. Každý 3. – 4. rok do pôdy zapracujeme dobre vyzretý kompost.
Škodcovia, choroby
Zo škodcov sa na malinách pomerne často vyskytuje byľomor malinová. V období od mája do septembra poškodzuje kríky. Jej larvy vyžierajú v pletivách výhonov plytké chodbičky. Výhonky neskôr zasychajú. Napadnuté výhonky treba odrezať a spáliť. K hubenie sa používa postrek prípravky Soldep a Lidykol.
Virózy malín a černíc
Maliny napadajú aj virózy, predovšetkým mozaika, ktorá je nevyliečiteľná. Listy rastlín majú žlté bodky alebo škvrny. Najvhodnejšie je napadnuté rastliny vykopať aj s koreňmi a spáliť. Pretože vírusové choroby rozširuje najmä krv sajúci hmyz, pravidelným postrekovaním bojujeme predovšetkým proti voškám.
Černice napádajú obyčajne tie isté choroby ako maliny. Stáva sa, že niekedy plody černíc nedozrejú, mnohé z nich zostávajú červenej. Príčinou býva napadnutie roztoče, ktorí sa živia plody, spôsobuje ich znetvorenie a zabraňuje dozrievaniu. Výhonky s napadnutými plodmi hneď po zbere spálime a v nasledujúcom roku v júni je postrekujeme sírnatými prípravky.
Odrody malín a černíc
Granát – má plody stredne veľké až veľké, či kužeľovité, dužina je šťavnatá, typicky malinovej chuti a vône. Plody dozrievajú koncom júna v prvej polovici júla. Ker rastie stredne vzpriamene.
Rubín – má plody stredne veľké, podlhovasto-kužeľovité, dužina je šťavnatá, aromatická. Plody dozrievajú približne rovnako ako plody odrody Gina. Ker rastie stredne vzpriamene.
Lloyd George – dvakrát rodiacej odroda má plody veľké, tupo kužeľovité, sú veľmi šťavnaté, sladko-kyslé. Dozrievajú koncom júna až začiatkom júla. Ker rastie stredne bujne, vzpriamene.
Wilsonova skorá – známa odroda má plody stredne veľké, dužina je sladká. Plody dozrievajú v júli až začiatkom augusta. Ker rastie stredne bujne a vytvára kríky s menším počtom slabých vzpriamených na koncoch mierne zvesený výhonkoch.
Ostatné odrody ako Taylorová, Theodor Reimei Lucretia za krutých zím namŕzajú.
Egreše spolu s ríbezľami, nechýba snáď ani v jednej záhradke možno aj preto, že pôsobia dekoratívne. Podľa farby plodov poznáme egreše červenoplodý, bíloplodý, žltoplodý a zelenoplodý. Najviac sa u nás pestujú bíloplodé egreše.
Tvar rastliny
Egreše sa najčastejšie pestuje ako menšie strom, ale niekedy aj ako kríky. Stromček má oproti kríkmi viac výhod; ľahší zber, rez, ošetrenie a na záhradke zaberá menej miesta.
Nároky na stanovište, pôdu
Egreše na záhradke obyčajne pestujeme na miestach, kde sa už iné ovocné plodiny pestovať nedajú. Znáša najväčší zatienenie, najlepšie polotieň. Aj keď egreše nie je náročný na pôdu a klimatické podmienky, najlepšie sa mu darí vo výhrevných, stredne vysokých polohách a v stredne ťažkých, hlinitých, vlhkých pôdach s dostatočným obsahom humusu. Pomerne dobre znášajú aj suché oblasti, ale zhoršuje sa tu ich úrodnosť.
Výsadba egrešov
Egreše vysádzame na jeseň – v októbri a novembri. Kríky vysádzame na vzdialenosť asi 1,5 ma sadíme je tak hlboko, ako rástli v škôlke. Korene v pripravenej jame rozprestrieme, prikryjeme je hrudkovitú zeminou a mierne pritlačíme. Na to dáme ďalšiu vrstvu zeminy, ktorú utlačíme silnejšie. Vrchnú vrstvu pôdy necháme nakyprenú, okolo rastliny by nemali vznikať žiadne jamy, aby sa v nich nezachytával sneh a nevytvárali kaluže. Stromčekovité egreše sa vysádzajú podobne ako kríky. Pred vlastným vysádzaním treba do jamy zatĺcť kolík, mal by siahať až do korunky. Stromček sa priviaže ku kolu v mieste nad rozvetvením.
Možno použiť aj pletivo
Egreše môžeme úspešne pestovať aj na pletive a vtedy je vysádzame na vzdialenosť 1,2 – 1,5 m. Pri vysádzaní ku každému kríkmi pridáme tyč, na ktorú vyviažeme hlavný výhonok, aby rástol kolmo hore.
Na jar po vysadení skrátime korunové výhonky stromčekov žltého egrešov na 3 puky, pri vysádzaní krovia skrátime výhonky na 1 – 2 puky.
Hnojenie egrešov
Správnym hnojením ovplyvňujeme rast, plodnosť, zdravotný stav a životnosť egrešov. Prihnojujeme je každý rok, najlepšie v predjarí a pred kvitnutím a to Cereritom v množstve 250 až 550 g na 10 m2. Môžeme použiť aj hnojivá NPK a GVH. Prihnojovanie tesne pred kvitnutím zabraňuje opadávaniu kvetov a má dobrý vplyv na vývin plodov po opelení. Pri pravidelnom hnojení musíme pamätať aj na dostatok draslíka. Draslík dodávame do pôdy v marci v dávke asi 25 g síranu draselného na 1 m2. S draselnými hnojivami nehnojíme, ak sú listy zdravé. Organické hnojivá, ako je maštaľný hnoj a dobre vyzretý kompost, zapracujeme do pôdy každý 3. – 4. rok.
Škodcovia, choroby
Z hubových chorôb egreše (ale aj čierne ríbezle) ohrozuje múčnatke (alebo je tiež známy názov moučnatka). Napadnuté listy a plody majú biely, neskôr hnedý plstnatý povlak. Plody zostanú malé a bez chuti. Napadnuté kríky potrebujú v predjarí zimnej postrek. Proti hubovým chorobám, ale aj proti škodcom, larvám a vajíčkam striekame v zimných mesiacoch riadnymi nástreky.
Počas vegetácie striekame Fundazolom (0,0 Ť3%), Morestonem (0,6%) alebo prípravkom Benli (0,6%) a Karathane 57 (0,1%).
Obežrat celý ker až do posledného lístočku dokážu húsenice piadivky egrešové. Dospelé sú SO – 40 mm dlhé. Prezimujú v štádiu ešte nedorostlých húseníc a hneď z jari pokračujú v zraňujú náš ker. V júli sa zakukľujú a už v auguste sa objavujú húsenice ďalšie generácie. Postrekuje sa skoro na jar ešte pred rozkvetom a proti druhej generácií v auguste.
Obzrel celý ker dokážu aj húsenice piliárek. Sú zelené a dlhé asi 15 mm. Kry postrekujeme Metation E 50.
Mnoho škôd na egrešov môže spôsobiť aj vošky Egrešová, ktorá z listov vysáva šťavu. Ničíme ju postrekom a to Pirimorom DP.
Odrody
Zlatý figa – tvorí väčšie, spočiatku vzpriamené kry, neskôr rozložité, mierne previsnuté a redšie plody sú veľké, prevažne vajcovitého tvaru, zlatožltej farby. Veľmi úrodná odroda, dozrieva v polovici júla;
Biely nádherný – rastie stredne bujne až bujne. Plody sú stredne veľké, oválne, mierne pretiahnuté na povrchu jemne ochlpené. Dužina je svetlo zelená. Plody dozrievajú okolo 15. júla.
Roman – rastie bujne, kríky sú veľké, guľovité, hustejšie s prevísajúcimi základnými vetvami. Plody väčšie, zelené. Kvitne pred odrodou biely nádherný.
Produkt – vytvára guľovité až širokokulovité stredne husté kríky. Plody sú strednej veľkosti, vajcovitého až guľovitého tvaru, takmer hladké, zelené až žltozelené, v plnej zrelosti až hnedočervené. Dozrievajú po 15. júli.
Šoková nádeje – rastie stredne bujne. Koruny väčšie s pravidelným kalichovým tvarom. Plody veľké, v konzumnej zrelosti belavé a až z 3/4 pokryté vínověčervená líčkom. Dozrieva súčasne s odrodou Biely nádherný.
Levanduľa pochádzajú z francúzskej Provance, z čoho vyplývajú aj podmienky na ich pestovanie. Rastliny vysádzame na slnečné miesta a do suchej pôdy. Levanduľa je suchomilná rastlina. Je preto nevyhnutné zaistiť pred výsadbou dôkladnú drenáž pôdy. Rastliny bez drenáže nielen zahnívajú, ale aj vymrzají.
Pre bohaté kvitnutie a pekný habitus je nutné levanduľa strihať. Pravidelne zastrihujeme o približne jednu tretinu v jarnom období, ešte pred kvetom. Môžeme strihať aj na jeseň po odkvitnutí, ale hrozí tu následné namrznutiu rastliny. Levandule sú považované za mrazuvzdorné rastliny, napriek tomu je však lepšie rastliny na zimu zakrývať čečinou. samotné
rastlinky si môžeme pred výsadbou buď kúpiť v záhradníctve, alebo sa môžeme pokúsiť o vlastné výpestky.
Niečo málo o levanduľu
Levanduľa sa radí do čeľade hluchavkovitých a je popisovaná ako vždyzelený krík s úzkymi našedlým listami a zvyčajne fialovým kvetom. Je ale tiež možné naraziť na levanduľu modrú, ružovú aj bielu (druhov existuje 39, v našich podmienkach sa najviac pestuje levanduľa lekárska). V priemere dorastá až do výšky 50 alebo 60 cm, kvitne od júla až do augusta a použiteľnými časťami sú listy, kvitnúce vňať a kvet. Teraz si priblížime pestovanie levandule, ktorému sa tento článok venuje.
Pestovanie levandule – základné zásady
Na úvodných riadkoch bolo naznačené, že levanduľa je pomerne nenáročnou rastlinkou, ktoré sa pri troche snahy bude dariť naozaj všade. Pozrime sa preto na základné pravidlá, ktorých sa treba držať, aby pestovanie levandule prinieslo vytúžené ovocie, v tomto prípade v podobe nádherných kvetov.
Pôda vyhovuje levanduľu skôr piesčitého, prostupného a neutrálneho či zásaditého charakteru, pozor si dajte na zálievku. Ak by ste ju príliš rozmáčeli, nebude to pre rastlinu nič príjemné. Substrát by tak mal byť ľahký, netreba dodávať nejaké špeciálne živiny, hnojivo môže byť vápenaté. Nádobu by ste mali umiestniť na slnečné (znáša priame slnko) a suché miesto – za oknom, terasa, balkón, záhrada. Čím viac slnečných lúčov na rastlinu cez deň dopadá, tým aromatickejšia budú jej kvety. Čo sa týka zálievky, nezabudnite pri pestovaní levandule na to, že táto rastlina je na prílišné zavlažovanie veľmi háklivá. Ani v lete sa preto nemusíte obávať, že po návrate z dovolenky ju nájdete uschnutou. Platí tu teda staré známe príslovie, že menej je niekedy viac. Ak chcete, aby vám rastlina čo najskôr vyrástla, odporúča sa zaobstarať už hotovú sadenicu. Akonáhle levanduľa odkvitne, oplatí sa ostrihať staré zasychajúce stonky a kvetenstvo. Naopak na jar, ešte než začne vegetovať, ju odrežte na 1/3 dĺžky. To zaručí, že sa levandule rozkošatí a obrazov. Ak nastanú mrazy o teplotách menších ako – 8 ° C, potom je potreba chrániť korene levanduľa buď zasadením do zeme alebo pokrytím slamou či čečinou. Najčastejšími chybami pri pestovaní levandule je spomínaná nadmerná zálievka (tu môžu zniesť maximálne tak mladé rastliny, ale ani u nich sa neodporúča) a nevhodné umiestnenie bez dostatku slnečného žiarenia.
Na pestovanie levandule je dôležité aj množenie
Ak budete chcieť svoju zásobu levandule rozšíriť, potom môžete množenie riešiť pomocou odrezkov alebo vysádzaním. Postup študentský levanduľa je nasledujúci. Zhruba v polovici jari alebo v lete je nutné ostrihať celé vetvičky, z ktorých sa nastrihajú rezne s dĺžkou zhruba 7 až 10 cm. Tie sa ponorí 1 cm dĺžky do práškového koreňového stimulátora a zasadí 4 až 5 cm (po 3 až 5 kusoch) hlboko do špeciálneho substrátu určeného na výsev alebo množenie. Ideálne konečné umiestnenie je v parenisku, ak ho nevlastníte, stačí prekryť rezne priesvitnou fóliou. Nezabudnite tiež udržiavať substrát vlhký. Obdobne možno množiť odrezkami aj listy odobraté z jednoročných výhonkov na začiatku jari. K zakorenenie by malo dôjsť v horizonte 3 až 4 týždňov.
Ako levanduľu zbierať a ďalej skladovať?
Niekto sa pre pestovanie levandule rozhodne iba z dôvodov, že chce záhradu alebo obydlí prevoňať, ak patríte k tým, čo ju chcú aj ďalej uchovávať pre všelijaké účely, venujte dostatočnú pozornosť tomu, ako budete rastlinu zbierať a skladovať. Zber sa robí za suchého počasia a v období, keď levandule kvitne.
Poupata ale nesmie byť príliš rozvinutá. Ďalej sa levanduľa uchováva sušením. A to v miestnosti, ktorá je vetraná a tmavá. Prípadne sa dá pomôcť aj urýchleným sušením, pri ňom však nevystavujte rastliny teplotám vyšším ako 40 ° C. Ideálne je zavesiť nastrihané trsy kvetom dolu, môžete je ale tiež rozložiť na stole na novinovom papieri. Usušené rastliny sa potom vkladajú do látkových alebo papierových vreciek, prípadne krabíc. Kvety možno prechovávať ako bežný čaj, teda v plechovkách, drevených škatuľkách pod.
Levandule a jej liečivé účinky
Rastlina je mimo svojej vône pre mnohých atraktívne aj pre spomínané liečivé účinky. Pripomeňme si teraz tie najdôležitejšie z nich. Pestovanie levandule tak môže byť v konečnom dôsledku veľmi prospešné. Liečebné využitie levandule umožňujú predovšetkým blahodarné silice, čo obsahuje. Tie pri vonkajšej aplikácii (olejom z levandule) pomáhajú pri hojení infekčných rán, zápalov a vredov. Ďalej uvoľňuje bolesť v oblastiach sužovaných reumatickým, zápalom nervov alebo migrénou. (Zaujíma vás téma migrény viac? Neviete, ako proti nej bojovať? Potom si prečítajte tento článok o bolestiach hlavy.) Inhalatívne výluhu z levandule možno uľaviť pri astme a kašli. Levanduľu si môžete pridať aj do kúpeľa. Podporíte tak svoj krvný obeh. Vôbec najrozšírenejšia je vnútorné užívanie pitím levanduľového čaju. Ten sa už mnohým osvedčil ako prostriedok na upokojenie pri bolestiach hlavy a nervových záchvatoch. Je tak výborným bojovníkom proti stresu. Pri kloktanie zbaví ústnu dutinu áft a podobných ťažkostí. Levanduľa ako čaj je tiež ľahko laxatívne a priaznivé pôsobí na pečeň, žlčník a celkovo tráviacu sústavu.
Z listovej ružice ananásu, ktorý prinesiete z obchodu, vypestovať nový – skvelý trik. Stačí vybrať plod so zdravými listami vrátane stredu ružice, zrezať ju, očistiť od dužiny, nechať zaschnúť a zasadiť. Ale aj keď sa rezeň ujme, k novému plodu je ešte dlhá cesta. Ako prinútiť ananás ku kvitnutia?
Otázka: Ako doma pestovať ananás?
Prosím o radu pri pestovaní ananásu. Mám ho už 3 roky, listy sú obrovské, zabral už celé trojdielne okno, ale nechce kvitnúť a teraz mu z boku vyrazil malý ananásek. Pravidelne ho prihnojujeme v zálievke aj postrekom na list a do ružice. Ale nemôžem ho prehovoriť aby vykvitol. Ako ho prinútiť, aby vykvitol a dozrel v plod? Ďakujem za odpoveď – Jana.
Ananás si často dáva takto na čas, v našich podmienkach obvykle vykvitne až po piatich i viacerých rokoch. Avšak je možné ho k tomu naozaj aj trochu prehovoriť – a práve 3 roky je vek, kedy môže mať táto snaha už úspech.
V čase vegetácie, od jari do jesene, ho prihnojujte tekutými hnojivami.
Kvetov a plodov sa dočkáte najskôr, ak ananás umiestnite na slnečné miesto, najlepšie južne orientované okno.
Pomáha aj obmedzenie zálievky v priebehu zimy.
Kvety možno vyvolať aj „umelým“ zásahom, čo je ale vhodné vykonávať na jar, aby sa plody vyvíjali v priebehu leta – dozrejú až v zime. Je k tomu potrebné acetylénové voda, ktorú získate napríklad rozpustením 80 g karbidu vápnika v 10 l vody. Deciliter nalejte do stredu listovej ružice rastliny. Približne za mesiac až dva by mala nasadiť na kvet.
Odnož, ktorú ananás vytvoril, môžete veľmi dobre využiť pre vypestovanie ďalšie rastliny:
Keď dorastie do veľkosti okolo 10 cm zlomením ju, nechajte v teple oschnúť a zapichnite do zmesi rašeliny a piesku.
Na svetlom a teplom mieste ju mierne zalievajte, prospeje jej aj skleníkové mikroklíma, ktoré ľahko vytvoríte perforovaným plastovým kelímkom či kúskom fólie.
Brečtan popínavý, známe ako kivi, si už našli svojich obdivovateľov aj medzi našimi záhradkári. Pestovať ich však môžeme len v teplých, vinohradníckych oblastiach a na chránených miestach, ako sú južné strany chatky či domčeka.Pred niekoľkými rokmi sa k nám dostali iba dvojdomé rastliny pred chladom, nazývané aj kivi. Z odrôd spomenieme Abbot, Allison, Bruno, Hayward, Montgomery, Tomuri, Vincent a iné. V poslednom období bola vyšľachtená odrody Jenny, ktorá je obojpohlavné a samoopelivá, čo je pestovateľsky veľmi výhodné, lebo nepotrebuje aj samčie aj samičie rastliny, čím ušetríme priestor.
Pestujeme kivi
Ak sa rozhodneme pestovať kivi, úplne nám postačí jedna alebo dve rastliny. Veď na jednej rastline sa môže urodiť aj tristo plodov. Aktinídia je vlastne opadavá liana dorastajúca až do dĺžky deväť metrov, preto ju možno viesť na drôtenke ako vínna réva. Jarné, novovypučané výhonky sú veľmi citlivé na nízke teploty a ľahko namŕzajú, a tak je dobré mať k dispozícii ochranné prostriedky na prikrytie, napríklad vrecovinu, fóliu a podobne. Pre jej citlivosť sa pestuje aj pod fóliovníkov. Na zimu je vhodné korene prikryť. Sadenice si môžeme vypestovať zo semena, ale vtedy je ťažké určiť samčie a samičie rastliny. Preto radšej uplatňujeme vegetatívne rozmnožovanie odrezkami alebo štepením. Najúspešnejšie je použiť odrezky z rodiacich rastlín skoro na jar alebo v júni. Zakorenené môžeme vysádzať od jari do jesene pod podmienkou, že si ich predpestujeme v kvetináčoch. Treba pamätať na to, že mladé rastliny sú chúlostivé, preto je najlepšie, ak je zazimujeme v parenisku alebo v studenom skleníku.
Pred výsadbou na trvalé stanovisko pôdu zmiešame s vyhnojeným kompostom alebo dokonale rozloženým hnojom. Pôda má byť priepustná, hlboká, výživná a prekyprená aspoň do hĺbky šesťdesiat centimetrov. V ťažkej pôde rastliny dlho vegetujú a namŕzajú. V ďalších rokoch dbáme na prihnojovanie najmä hospodárskymi hnojivami.
Plody sa vytvárajú na jednoročnom dreve. Aj keď sú v našich podmienkach podstatne menšie, majú vysoký obsah vitamínu C. Lian začínajú rodiť po šiestich až ôsmich rokoch po výsadbe. Počas roka treba rastliny sledovať a usmerňovať ich, lebo mladučkej výhonky pri kontakte s rovným starším drevom alebo drôtom sa začínajú navíjať, čím dochádza k znehodnoteniu časti rastliny. Brečtan popínavý pomerne dobre odoláva chorobám a škodcom, napriek tomu však treba dávať pozor na štítničky, koreňovú hnilobu a hnilobu plodov.
Pár dôležitých rád
Rastliny vysádzame na vzdialenosť najmenej tri metre od seba.
Približne vo vzdialenosti 50 cm od seba po drôtenke vedieme výhonky nových vetiev dlhé dva až tri metre.
V prvých rokoch vytvoríme kostru a na nej režeme čapíky s dvoma až štyrmi púčiky, z ktorých vyrastú rodivé konáre dlhé až dva metre.
Po nasadení plodov v júni zrežeme výhonky za posledným plodom a druhýkrát režeme po opadnutí lístia.
Predjarný rez robíme podobne ako na vínnej réve, pretože zavčas začína „plakať“, teda roniť miazgu, takže by sa strácali živiny.
Plody exotického ovocia, či už z Južnej Ameriky, alebo južnej Afriky, ktoré stále častejšie vídame v obchodoch s ovocím. Ako si ale avokádo vypestovať doma? Skúste si zasadiť avokádo aj vy!
Pestovanie exotických rastlín
Lenže ovocie, ktoré môžeme kúpiť u nás, sa v krajine pôvodu oberá nedozreté, skladuje sa v chladiarenských boxoch, dlho sa prepravuje, a dokonca aj dozrievanie sa väčšinou vyvoláva a urýchľuje etylénom či inými chemickými látkami. Preto sa nemožno čudovať, že sa jeho chuť nedá porovnať s chuťou ovocia konzumovaného priamo v trópoch alebo subtrópoch. Niektoré z exotických ovocí sa však zdomácneli aj v našich podmienkach a iné sa môžeme pokúsiť vypestovať v izbe v kvetináči.
AVOKÁDO – hruškovec americký
Avokádo patrí do čeľade vavřínovitých. Radí sa medzi ovocie, používa sa však ako zelenina. Pochádza z Južnej Ameriky, kde rastie v tropických oblastiach ako vždyzelený jednodomé strom. K nám sa plody dovážajú prevažne z Izraela.
Vďaka dovozu týchto chutných plodov začalo byť avokádo objektom záujmu našich pestovateľov. Zo semien sa dá totiž pomerne ľahko vypestovať okrasnú izbovú rastlinu.
V našich podmienkach avokádo vytvára nízky ker a darí sa mu všade tam, kde rastie napríklad citrónovník. Znáša mrazy – 3 až – 4 ° C. Listy sú elipsovité až vajcovité, svetlo-až tmavozelené, neopadavé, lesklé.
Plod avokáda
Okrúhly až hruškovitý plod avokáda má matnú až lesklú hladkú žltozelenú až tmavo fialovú kožu. Najlepšie sú tmavé druhy menšie veľkosti. Plod musí byť úplne zrelý a musí sa zjavne poddávať tlaku prstov. Nezrelé avokádo však bez problémov dozreje v priebehu 3 až 5 dní pri izbovej teplote.
Maslo plné vitamínov
Bieložltá alebo citronovězelená dužina avokáda má maslovitú konzistenciu, je mierne sladkastá a jemne vonia po orechoch. Obsahuje 11 druhov vitamínov, 14 minerálnych látok, kalcium, železo a až 30% tuku. Dužina je ľahko stráviteľná, neobsahuje cholesterol. Považuje sa za najvýživnejšie zo všetkého ovocia.
Zdravé a chutné
V krajine pôvodu sa avokáda konzumuje ako základná potravina. Po rozrezaní plodu a vybratie semena do vzniknutej jamky nasypeme podľa chuti trochu soli, korenia, papriky a cesnaku a dužinu vyjde lyžičkou. Môžeme ju aj natierať na chlieb. Avokádo nakrájané na plátky alebo vo forme pyré môžeme pridávať do rôznych zeleninových jedál. Do teplých jedál pridávame kúsky avokáda až tesne pred dohotovením – netreba ho variť.
Zakoreňovanie semena
Z plodu vymrští semeno a v spodnej tretine širšej časti do neho zapichneme zápalky alebo špáradlá. Potom semeno položíme na pohár naplnený vodou tak, aby zápalky dovoľovali stále ponorenie jeho spodnej časti vo vode a 2/3 semena bolo vo vzduchu. Približne po 5 týždňoch sa objaví vo vode korienky. Ak vrchnú časť vyrašia, rastlinu vyberieme opatrne z vody a zasadíme do kvetináča tak, že vrchná tretina semena bude vyčnievať zo zeminy.
Zemina má byť priepustná, piesčito-hlinitá, neutrálny. Avokádo je vlhkomilná rastlina, neznáša však zamokrenie. Plody prináša približne po piatich rokoch pestovania.
Postup na zakorenenie avokáda
Opatrne prerežeme hrubú kožičku plodu po obvode
Obe polovice narezaného avokáda skrútite v protismere
Jadro zvyčajne zostane v jednej z polovičiek
Jadro veľmi opatrne vymrští
Papierovým obrúskom zotrieme zvyšky dužiny
Do spodnej tretiny širšieho konca do jadra zapichneme špáradlá
Semeno položíme do misky s vodou tak, aby dve tretiny vyčnievali
