Ježek na záhrade – čo ste nevedeli

Asi každý záhradkár sa už stretol s ježkom. Čo sa ale skrýva pod ostňami a roztomilú tváričkou? Ježek tmavý (erinaceus europaeus) je jedným z 15 druhov ježkov z celého sveta. Ježkovia majú veľmi slabý zrak. Pri love sa spoliehajú najmä na svoj pozoruhodný sluch a čuch.

Roztomilý predátor

Obľuba je nielen preto, ako rozkošne na nás pôsobia, ale aj preto, že nás zbavujú červíkov, slimákov, pandravy, rôznych chrobákov, ba dokonca hadov aj myšou.

Ježek má silné a ostré zuby. Pravdepodobne by ho po vycerenými týchto bielych britiev za roztomilé zvieratko považovalo len málo ľudí. Jeho pichliače sú obranou, ale čeľusťami a húževnatosťou s prehľadom skolí aj veľkú užovku.

Životný štýl ježka

Klbko bodliakov, do ktorého sa zvinie v nebezpečenstve, je jeho obľúbenou polohou počas spánku. Ježek spí cez deň, aktívny je v noci. V niekoľkých vrstvách bodliakov a v hustej srsti prenáša veľa parazitov. Samček sa so samičkou stretnú len pri príležitosti splodenie potomkov od mája do októbra, inak žijú sami.

Malí ježkovia hnedí sú živorodá. Jedna samička môže vrhnúť každý rok 2 – 8 mláďat. Rodí sa bez bodliakov. Tie im však narastajú už po niekoľkých hodinách života, po poldruha dňa im dorastie druhá a neskôr aj tretia vrstva ostňov. S matkou bývajú len 4 – 7 týždňov, potom sa už o seba vie postarať sami. Do tej doby je musia dobre chrániť, pretože nie výnimočne sa stane, že starý ježko mláďatká ukoristí.

Rovnako sa môže stať, že matka nespozná a následne skonzumuje svoje malých ježkov, ak je nájde v hniezde, ktoré by ste narušili vy alebo iný zvedavec. Počas sezóny má pichľavé telíčko aj 35 ° C, počas zimného spánku však jeho teplota klesne aj pod 5 ° C. Ježek hibernuje od novembra do apríla.

Zaujímavosti o ježkovi

Ježek pri pozornom ňuchania znateľne vrtí noštekom a keď ucíti aróma, ktoré v ňom prebudia prudké nadšenia či vzrušenie, vylučuje z bodliakov záhadnú tekutinu. Je podobná slinám a vie sa o nej veľmi málo.

Prečo je ježko ježkom vysvetľovať netreba. Ale kde sa nabral pre nás zvláštne anglický názov „hedgehog“? Údajne vznikol preto, že ľudia videli toto zvieratko najčastejšie u živých plotov (Hedges), ako sa prediera do ich záhrady, sústredene hľadajúc potravu.

Ako sa zbaviť hryzcov a hrabošov? Vyskúšajte tieto tipy

Proti hryzcům alebo hrabošům niekedy nepomôžu ani mačky a psy a nie každý si môže dovoliť chovať dravé vtáky. Čo všetko sa dá vyskúšať, ak sa chcete zbaviť týchto hladovke? Hĺbi si spletité chodbičky, škodí koreňom aj nadzemnom častiam rastlín. Okrem rôznych drastických metód sa ale najprv skúste zamerať na prevenciu.

Hraboš poľný (Microtus arvalis)

Hraboš poľný má obrovskú rozmnožovacie schopnosť. Na stránkach agroporadenství sa môžete dočítať, že jeden pár hraboša dokáže splodiť v období od marca do decembra v troch generáciách až 2 557 jedincov. 3 000 jedincov dokáže za mesiac spotrebovať aspoň 2 tony rastlín a 400 kg obilia.

Hraboše sa bežne dožívajú 1 – 4 mesiacov, výnimočné prípady sa dožili aj 4 rokov. Premnoženie hrabošov prospieva „neporiadok“ v záhrade. Neposbírané zvyšky úrody, nedostatočne obrábaná pôda – to všetko im poskytuje útočisko aj potravu. Poškodenie, ktoré spôsobujú hraboše, si môžete všimnúť najmä na koreňovej zelenine, cibuľkách kvetov, na trávnikoch či okopaninách. Na kôre ovocných stromov zanechávajú kruhovité rany po okusovanie, narušiť dokážu aj koreňovú sústavu. Hraboše sa pred nepriateľom bráni zúbky a ostrými pazúrmi.

Hryzec vodné (Arvicola terrestris)

Hryzec vodný žije v blízkosti vôd. Na rozdiel od rodinne založeného hraboša žije mimo obdobia párenia samotársky. Vytvára chodbičky dlhé niekoľko desiatok metrov. Tieto chodby vedie väčšinou vodorovne 15 – 40 cm pod povrchom, niekedy až do hĺbky 1 m. Hryzec pri budovaní svojich chodbičiek neraz využíva aj tunely, ktoré zanechal krtko, ale potrebuje si ich rozšíriť.

Hlodavcami vychádzajú zo svojich podzemných sietí väčšinou v noci a východ sa snažia dobre zamaskovať.

Prevencia proti hlodavcom

Pravidelné kosenie trávy a čistenie „hluchých“ miest v záhrade napomáha, pretože si ani hraboše, ani hlodavcami si neželajú byť rušení vo svojej sústavnej činnosti. Nielen porast, ktorý ich chráni, ale aj zvyšky úrody priťahujú hlodavce a poskytujú im skvelé miesto pre život.

Opadané ovocie hraboša priťahuje. Preto napríklad odstraňujte spod stromov popadané ovocie a udržujte trávniky. V krátkej tráve by ste mali nechcené obyvateľa stále na očiach a to sa im nepáči. Irituje je neustále ničenie chodieb. Predovšetkým samotárski hlodavcami, ktorí si skrývajú obydlia veľmi chúlostivo, sú z častého ničenia chodbičiek zúfalí. Plodiny môžete chrániť tak, že ich vysadíte do nádob s dostatočným miestom pre tvorbu koreňovej sústavy, ale zároveň brániacim pred napadnutím hlodavcom.

Keď už treba zakročiť?

Dobrým výsledkom sa teší dymovnice na hlodavce. Po zapálení a vyhorení také dymovnice v pôde sa začne uvoľňovať toxický plyn, ktorý hryzce, hraboše aj krtkov okamžite usmrtia.

Používajú sa aj želatínové a granulované návnady, s ktorými však býva základný problém – môže ich skonzumovať aj dieťa, domáci maznáčik alebo hydina. Preto je potrebné používať iba vtedy, ak by nemali napáchať viac škody ako úžitku. Návnady treba vkladať len do vnútra chodieb a obývaných nor. To sú také, ktoré majú hladké steny a v ich blízkosti sa nachádzajú zvyšky potravy.

Rôzne elektrické odpudzovače sa v boji proti hrabošov a hrabošům neodporúčam. Hluk či vibrácie nie sú v tejto súvislosti až tak účinné ako vtedy, keď sa potrebujete zbaviť krtka.

Rovnako nie je prakticky účinné ani vysádzanie aromatických rastlín ako sú napríklad aksamietnica alebo cesnak.

Podobne nemusí zabrať ani využitie aromatických odpudzovačov, ako sú napríklad ústrižky látok, napustené petrolejom, naftalín alebo psie hovienka či cigaretové ohorky.

Ak sa rozhodnete použiť mechanické pasce, umiestnite ich ku vchodom do podzemných nôr.

Plánujete skleník? Na toto by ste nemali zabudnúť

Poloha skleníka je veľmi dôležitá. Poradíme vám, ako ho situovať. Máme však pár tipov aj pre tých, ktorí sa musia zaobísť bez skleníka. Pri plánovaní skleníka je potrebné myslieť na to, aká konštrukcia vám bude najviac vyhovovať, ako ju upevníte, kde bude zdroj vody, ale v neposlednom rade aj na to, ako bude váš skleník situovaný.

Správne miesto pre skleník

Ak skleník umiestnite bližšie ku kuchyni, menej sa nachodíte po zeleninu. Ďalej by ste mali brať do úvahy blízkosť zdroja vody, ktorá je nevyhnutná pre zalievanie. Rozhodujúca je aj dostatok slnečných lúčov, ktoré nielen zabezpečia dostatok svetla na priebeh fotosyntézy, ale aj tepla na zohriatie priestoru skleníka.

Ideálna poloha skleníka je na východ – západ.

Samozrejme, ak nie je iná možnosť, nie je problém v severovýchodnej či severozápadnej polohe. Nevhodná je však severnej orientácie. V prípade, že je vo vašej záhrade častý vietor, skleník uchránite výsadbou živého plota v jeho blízkosti. Akákoľvek zástavba môže byť tiež problémom, pokiaľ bude na skleník vrhať tieň. Rovnako je to aj s vysokými stromami. Vhodnejšie je voliť nízku výsadbu, hoci ťažko sa radí v malom priestore, kde už dreviny rastú a nechcete sa ich vzdať. Skleník môžete aj „oprieť“ jednou stenou o dom.

Ak ste bez skleníka

Pestovateľské úspechy sa dajú dosiahnuť aj na okennom parapete. Hlbšie kvetináč na letničky, ktorý je ešte odložený v pivnici dokážete využiť už teraz. Adeptom je napríklad reďkovka. Vďaka krátkemu vegetačnému obdobiu, ktoré potrebuje k dorastených do konzumnej veľkosti si na nej pochutnáte raz dva.

Na okennom parapete sa dokonca dajú pestovať aj paradajky. Nezabúdajte, že neskôr potrebujú konštrukciu. Pri dobrej starostlivosti a dostatku správneho osvetlenia sa môžete tešiť z úrody celý rok. Obľúbená pre pestovanie na parapete je pažítka či cibuľka zelenáčka. Ani pri pestovaní na okennej parapete nezabúdajte na zavlažovanie.

Ako sa zbaviť sršňov na záhrade?

Bez ohľadu na to, či v záhrade pracujeme, grilujeme, alebo len tak sedíme na terase a kocháme sa pestrosťou záhonov – blízkosť sršnieho hniezda dokáže poriadne znepokojiť. Zúrivé bzučanie obrovského žlto-čierneho hmyzu sa často postará o nepríjemnú atmosféru. Hoci tropické druhy sršňov, ktorých sa v našich zemepisných podmienkach obávať nemusíme, bývajú veľmi útočné, naše Sršeň obyčajný (Vespa crabro) je pomerne mierny, plachý hmyz.

Dokonca má oveľa slabšie jed ako včela alebo osa. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že je jeho bodnutie veľmi bolestivé. Sršne navyše dokážu vystreknúť jed až do vzdialenosti niekoľkých desiatok centimetrov, čo je obzvlášť nepríjemné v prípade zasiahnutia očí.

V agresívne beštie sa však zmení vtedy, keď sa ocitnete v blízkosti ich hniezda. Toto môže spôsobovať značné problémy práve v situácii, keď sa hniezdo nachádza v záhrade alebo na pôde. Otázkou zostáva, čo si pod blízkosťou treba predstaviť. Rozhodne však sršne, podobne ako iné živočíchy, vycítia nervozitu, strach a vydesené mávanie rukami si môžu vysvetliť ako otvorený útok. Pach potu, ktorý začne presakovať z pórov zľaknutie človeka, môže na sršne zapôsobiť iritujícím spôsobom. Toto všetko sú faktory, ktoré nekompromisne predlžujú pomyselnú vzdialenosť označovanú ako „v blízkosti hniezda“.

Ako sa sršne žiť

Blízkosť šršnieho kráľovstvo nie je úplne na škodu. Jeho obyvatelia skonzumujú obrovské množstvo hmyzu, v neposlednom rade aj komármi či ovady. Inak sa živí napríklad nektárom, ovocím, alebo vykrádajú med z včelích úľov. Neraz sa môže stať, že sršeň začne obletovať okolo človeka, možno aj zosadne a začne bádať po pokožke. Netreba robiť paniku, on zase odletí a pôjde hľadať niečo chutnejšie, skladnějšího. Ak sa však začnete metať, nečudujte sa, že sa vydesí a odhodlá sa brániť.

Ako sa zbaviť sršňov

Za asi najmenej pracné, aj keď rozhodne nie najlacnejšie riešenie, sa dá považovať najatie špecializované firmy, ktorej pracovníci si s sršne príbytkom poradí s chladnou hlavou.

Za lacnejšie možnosť považujeme kúpu radikálneho insekticídu s ďalekým dostrekom, ktorý sa dá použiť aj v prípade, keď nie je k hniezdu dobrý prístup. Je potrebné pamätať na ochranu celého tela, predovšetkým tváre a krku. Ak sa odhodláte mechanicky odstrániť celé hniezdo, ideálne je urobiť tak v jesenných mesiacoch. Každoročne totiž kráľovstvo vymiera, prežije len kráľovná, a teda sa nemusíte báť, že sa oproti vám vyrúti desiatky rozzúrených robotníc.

Penou sa hmyz prehryzie

Ak si už neviete rady, čo sa stále vracajúcim sa hmyzom, skúste babské rady. Osám a sršňom údajne vadí pach cesnaku alebo nafty. Hmyz potom vraj sám hniezdo opustia. Aktívne a efektívnejšie ich môžete zlikvidovať pomocou vysávača. Odborné firmy používajú priemyselné vysávače so silným výkonom. „Doma sa dá použiť záhradný drvič lístia, ktorý má vo vnútri vrtuľu,“ odporúča Marek Špacír. „U bežného vysávača zostane hmyz živý a pri vyberaní vreca by zaútočil.“

„Sú prípady, keď ľudia nastriekajú do štrbín postrek a potom medzeru zaplní izolačnou penou. Osy ju ale prehryzú alebo si nájdu medzierku von. Občas sa podarí takto osy vyhubiť, ale to je skôr výnimka,“ dodáva.

Odolné sirôtky: Kedy patrí na záhon a ako ich pestovať?

Ak ste ešte na jeseň vysadili sirôtky veľkokveté (Viola wittrockiana), pri miernom počasí rozkvitnú už v januári. Chlad a mráz týmto dvojročným rastlinám neublížia. Citlivé sú, však na premokrenie, preto ak ich pestujete v nádobe, nezabudnite na otvor pre odtok prebytočnej vody, drenážnu vrstvu a umiestnite ich na miesto chránené pred dažďom.

Pre predĺženie kvitnutia pravidelne odstraňujte zvädnuté a poškodené časti rastlín. Hotové rastlinky kúpené na jar sú vypestované často v skleníkových podmienkach, preto nie sú odolné proti chladu. Jarné fialky vysádzajte do nádob alebo na záhony až od polovice marca.

Podmienky pre pestovanie sirôtok

Maceškám vyhovuje slnečné a polo tienisté stanovište. Dôležité však je aby sirôtky nepreschli. Sirôtky dokážu prezimovať vonku na záhone, ale ak nechcete riskovať, môžete sirôtky na zimu zakryť. Na jar vám v záhrade opäť krásne rozkvitnú.

Ako pestovať sirôtky?

Sirôtky sa pestujú ako letničky, dvojročné rastliny, trvalky alebo skalničky. Sirôtky môžu mať rôznu veľkosť kvetov (stredne veľké 4 – 5 cm, skorej obrie 5 – 6 cm, švajčiarskej obrie 6 – 7 cm, quedlinburské obrie 6 – 8 cm).

Pred výsevom zmiešajte semená sirôtok s jemným pieskom a dôkladne pošúchate (čím narušíte ich ochrannú vrstvu), a potom je vysejte do kvetináča alebo na záhon umiestnený v polotieni. Dôležité je vedieť, že semená sirôtok sa vysievajú v polovici júla. K svojmu rastu totiž sirôtky potrebujú minimálnu teplotu pohybujúce sa okolo 15 stupňov Celzia a pôdu plnú živín. 1 gram semien predstavuje cca 750 semienok, z ktorých môže vyrásť až 250 sirôtok. Aby sa maceškám darilo, potrebujú pravidelnú zálievku a pritienenie. Po zasiatí začnú rastlinky klíčiť a rast v priebehu (cca) 10 dní.
V auguste rastlinky presaďte buď do zvláštnych kvetináčov, alebo na záhon tak, aby medzi sebou sadeničky mali 7 cm rozostupy. V tejto dobe by mali mať aspoň 2 lístky. V septembri sa potom sirôtky vsádza na svoje konečné stanovište v rozstupoch 15 – 20 cm. Sirôtky potrebujú pravidelnú zálievku a to aj v zime, kedy sa zalievajú v bezmrazých dňoch.

Cez zimu sa sirôtky prikrývajú čečinou. Sirôtky v nádobách sa na zimu aj s nádobou zakopávajú do zeme. Na jar sa sirôtky prihnojujú hnojivami s menším obsahom dusíka. Sirôtky (ktorú ste zasadili v júli ako semienko) kvitne hneď ďalší jar od marca. Za horúceho počasia potom jej kvitnutia ustáva a znova kvitnúť začína až sa zmenou počasia alebo prísunom vlhka.
Letničky sa vysievajú v čase od februára do apríla v skleníku či fóliovníku. Na záhon sa potom presádzajú v máji. Kvitnú nám potom cez leto a po odkvitnutí ich zlikvidujte. Pestovanie sirôtok od výsevu semien sa môže javiť ako príliš zložité a zdĺhavé, a preto si celý proces môžete zjednodušiť nákupom už predpestovaných sadeničiek. Kvalitné sadeničky by mali mať 6 – 9 pravých lístkov.

VIDEO: Ako pestovať sirôtky?

Zelenina zo skleníka poteší

Ešte stále nie je vhodné počasie na vysievanie zeleniny priamo v záhrade. Využiť na to však môžete priestory nevykurovaného skleníka.

Špenát

Vyžaduje piesočnato – hlinité, humusové a zásadité pôdy bohaté na vápnik, s dostatočnou zásobou živín, najmä dusíka. Vysieva sa do riadkov vzdialených 20 až 25 cm. Semená ukladajte do hĺbky 2 až 3 cm. Po vysiatí ho nezabudnite dobre zavlažiť.
Špenát je potrebné pravidelne ošetrovať a úrodu zberať podľa veľkosti zachytávať preberaním. Zber končí pred vybiehanie rastlín do kvetu.

Šalát hlávkový

Šalát vysievajte do dobre prekyprenej a živinami zásobené pôdy. Zakorenia v hĺbke asi 10 až 15 cm, a preto by sa živiny mali nachádzať najmä v tejto hĺbke.

Semená sa snažte rozhodiť rovnomerne, nie príliš husto. Ušetríte si tým prácne prerieďovanie, kedy sa rastliny vyjednocujú na vzdialenosť 5 až 6 cm od seba. Hĺbka siatie je 2 cm a vzdialenosť riadkov 25 až 30 cm. Po vysiatí záhon zavlažte. Porast udržujte bez buriny a pôdu veľmi jemne skyprite, pretože rastliny šalátu korenia veľmi plytko. Jednotlivé hlávky šalátu sa zachytáva podľa potreby preberaním.

Valeriánku

Rastliny poľnej plytko zakoreňujú, preto sú na pestovanie vhodnejšie ľahšie pôdy. Pôda by nemala byť čerstvo vyhnojená maštaľným hnojom. Semienka vysievajte do riadkov vzdialených od seba 15 cm a do hĺbky 2 až 3 cm. Keďže sú veľmi jemné, môžete ich pred sejbou zmiešať s pieskom. Tým zaistíte rovnomernú hustotu výsevu.

Po vzídení, za 10 až 14 dní, nezabudnite na pravidelné odburiňovaní a zavlažovanie. Poľná má krátke vegetačné obdobie. Za 6 až 8 týždňov sa vytvorí zdravá konzumnej ružice prízemných listov, ktoré sa zberajú a konzumujú.

Petržlen záhradný

Petržlene sa darí aj na chladnejších stanovištiach s dobre štruktúrovanou pôdou. Nepestujte ju v prvom roku po hnojení maštaľným hnojom, ale až v druhom roku. Petržlen koreňovú sejte do riadkov vzdialených 30 až 40 cm. Semená petržlenu listovej zase do riadkov vzdialených 20 až 30 cm od seba.

Petržlen koreňovú po vzídení vyjednoďte na vzdialenosť 10 cm od seba. Zberá sa podľa veľkosti koreňov a potreby. Vzídené rastlinky petržlenu listovej vyjednoťte na 10 až 15 cm vzdialenosť v riadku. Ich vňať sa zbiera podľa potreby preberaním.

Ako sa zbaviť krtka ? Vyskúšajte tieto tipy

Pustili ste sa do boja s krtkom? Čo všetko sú ľudia schopní vymyslieť, aby sa zbavili tohto mierumilovného zvieratká? Ani v záhrade by ste nemali obchádzať základné pravidlo: Pokiaľ chcete vyhrať nad nepriateľom, musíte ho najprv čo najlepšie spoznať.

Krtek podzemné (Talpa europaea)

Krtko je hmyzožravec. Drvivú väčšinu života strávia v tme pod zemou. Jeho územím sú lúky, polia a záhrady. Hniezdo si vystiela suchou trávou a lístím. Aktívny je v noci aj cez deň a vytvára si chodby, ktoré vedú z hniezda v rôznych smeroch a bývajú navzájom rôzne prepojené. Na vytváranie takých chodieb má prispôsobené predné končatiny. Vďaka prekopávaní či podkopávanie pôdy sa považuje za užitočného živočícha, pretože prevzdušňuje pôdu.

Krtko sa prakticky neživí rastlinami, ale zbavuje pôdu škodcov. Tam, kde žije krtko, je v pôde veľa škodlivého hmyzu a mali by sme mu byť vďační. Každý záhradkár by mal dobre zvážiť, či chce radšej krtka s jeho občasnými omyly – podryjeme rastlinu, ktorá následne vyhynie, rozryté trávnik. Alebo radšej pandravy, ploštice …

Krtkova slabosti a vaše príležitosti

Krtko je takmer slepý, rozozná len svetlo alebo tmu.
V nosa má čuch aj hmat, keď hrabe, používa ako hmatový orgán chvost.
Krtkov sluch je veľmi vyvinutý, ba dokonca je tak citlivý, že príliš hlasný zvuk ho môže zabiť.
Čierne zvieratko má zvláštny zmysel pre poriadok, pravidelné rozhrnovanie jeho krtincov ho veľmi znervózňuje a zožiera.

Vďaka citlivému sluchu aj hmatu sú proti krtkom veľmi účinné elektronické alebo mechanické zariadenia, vydávajúce zvuky alebo vibrácie. Takých je na trhu veľa, ba dokonca môžete využiť aj vibrujúci erotickú pomôcku. Nájde sa pár záhradkářek, ktoré sú s jej účinkami na odplašení krtkov spokojné.

Istý záhradkár zase nedá dopustiť na zvončeky. Krtka údajne doteraz vždy vyhnal tak, že si zakúpil staršie bytový zvonček. Zvonček vložil do plastovej nádoby, zapojil na trafo a zakopal do zeme (cca 40 cm pod povrch). Zvonček v krajine zvonil celý týždeň a krtka zaručene presvedčil. Melodické zvončeky však nepomáhajú.
Občasné záhradné párty s hlasnou hudbou tiež nie sú na škodu. Veľmi účinné sú aj malé deti, ktoré kričia a Dupa po záhrade. Neirituje len susedov, ale aj krtkov, ktorí rezignujú.

Tí, ktorým sa prieči usmrcovania užitočných krtkov jedovatými gély alebo dymovnicami, sú práve so záhradnou diskotékou a neposednými deťmi spokojní.

Súhlasíte s kompromisom?

Môžete mať spoločnú záhradu s krtkom, a zároveň sa poistiť, že vás neprekvapí krtinec na nesprávnom mieste. Napríklad trávnik ochránite tak, že pod neho umiestnite pletivo. Krtko si bude môcť robiť chodbičky, ako sa mu zachce, pod úrovňou pletiva. Na povrch sa ale dokáže vyhrabať až za hranicou tohto pletiva.

Berte do úvahy fakt, aký je to užitočný živočích, aby ste sa aspoň s takýmto kompromisom mohli žiť.

Ako pestovať čučoriedky

Ešte donedávna sme u nás poznali iba čučoriedky nazbierané vo voľnej prírode. Väčšina plôch s výskytom čučoriedok sa nachádza v chránených územiach prírodných rezervácií. Inde zas padajú za obeť spriemyselňovanie lesníctva a bezohľadnosti zberačov. Preto je opodstatnené a žiaduce pestovať čučoriedky v záhradkách. Vhodné sú čučoriedky, ktoré poznáme pod názvom čučoriedka americká alebo čučoriedka veľkoplodá. Jej botanický názov je Vaccinium corymbosum. Čučoriedky môžeme pestovať na celom území SR okrem polôh s nadmorskou výškou nad 800 metrov.

Nároky na pestovanie čučoriedky

Istým problémom pri pestovaní čučoriedok sú ich nároky na zloženie pôdy. Čučoriedka záhradné potrebuje piesčitou alebo piesočnato-hlinitú pôdu s veľkým obsahom organického materiálu a mimoriadne kyslou pôdnou reakciou. Nevhodná je ťažká ílovitá a mokrá zem. V takom prípade musíme upraviť priestor na pestovanie. Do jám určených na výsadbu dáme namiesto pôvodnej pôdy zmes z piesku a rašeliny, najlepšie z vresovísk, prípadne okraje jám odizolujeme od ostatného okolia fóliou alebo betónovými skružami.

Na výsadbu použijeme iba sadenice získané vegetatívne. Tie sa získavajú zakořeněním odrezkov a dodávajú sa v polokontajneroch. Mali by byť zárukou dobre vyvinuté koreňovej sústavy. Čučoriedky je dobré vysádzať na slnečných miestach, lebo v tienistom prostredí bývajú úrody nižšej.

Tam, kde je pôda dostatočne kyslá, kopeme jamy široké asi 1 meter s hĺbkou približne 40 až 50 cm, pretože čučoriedky zakoreňujú pomerne plytko. Na dno jamy by sme mali nasypať kremičitý piesok alebo štrk ako drenáž pre odvod prebytočnej vody. Najvhodnejšia doba pre vysádzanie čučoriedok je jeseň alebo skoré jar. Napriek tomu, že čučoriedka je samoopelivá, je vhodné vysadiť v jej blízkosti aspoň dve odrody s rovnakým časom kvitnutia. Docielime tak vyššiu úrodu. Na hnojenie čučoriedok používame najmä dusíkaté hnojivá.

Ošetrovanie sadeníc čučoriedky

V prvých rokoch po výsadbe musíme venovať pozornosť ošetrovanie pôdy okolo rastlín proti burinám. Keďže majú korene blízko pod povrchom, namiesto okopávanie radšej vytrháme burinu ručne. Najlepším spôsobom ošetrovania je však mulčovanie. Na nástielku pod čučoriedky je najvhodnejší drevená kôra z borovíc alebo smrekov, ako aj piliny z ihličnatých drevín a pokosená suchá tráva. Mulčovací materiál zároveň dodáva pôde organický materiál.

V zimných mesiacoch nástielka chráni jemné korene pred premrznutím. Po troch až štyroch rokoch je ju treba obnovovať. Nastiela by sme mali vrstvu vysokú 5 až 10 cm. Po vysadení necháme na rastline jeden až tri najsilnejšie vzpriamene rastúce výhony, ktoré mierne skrátime, aby sa lepšie rozkořenily. Ostatné výhonky odstránime až pri zemi. Tieto výhonky zbytočne neodčerpávají rastline živiny, preto bude pevnejšia a lepšie rozvetvená. Pri čučoriedkach sa kvetné puky vytvárajú na jednoročných výhonoch vyrastajúcich od koreňa rastliny. V ďalších rokoch nechávame na doplnenie kríky dva až tri vzpriamene rastúce jednoročné výhonky tak, aby mal ker v dobe plnej plodnosti, čo je asi v siedmom až ôsmom roku od výsadby, 7 až 12 výhonov rôzneho veku. Najvhodnejší čas na rez kríky je na jar. Vtedy vidíme na kríkoch škody spôsobené zimou. Najprv odstránime časti rastliny poškodené mrazom, chorobami a škodcami, potom staré, už nerodiace časti dreva a slabé vetvičky, ktoré zahusťujú ker a bráni jeho presvetlenie. Tieto výhonky odstránime až pri zemi.

Čučoriedka je druh náročný na vodu

Čučoriedka patrí k ovocným druhom najnáročnejším na vodu. Prebytočná voda jej však tiež škodí, preto je pri stávkovanie nutná drenáž na jej odvádzanie. Čučoriedky nie je vhodné vysádzať ani na príliš často zamokrenú pôdu. Pravidelné a rovnomerné zavlažovanie má podstatný vplyv na veľkosť, kvalitu aj chuť plodov. Na zalievanie je najvhodnejšia mäkká voda, ktorá obsahuje čo najmenej minerálnych solí. Taká je napríklad zachytená dažďová voda.

V poslednej dobe sa u nás objavili druhy čučoriedok nazývané čučoriedka nízka. Vznikli medzidruhovým krížením čučoriedky vysokej a čučoriedky úzkolistej. Tieto nové druhy majú nízky vzrast, podľa jednotlivých odrôd. Môžeme ich pestovať nielen v záhradách, ale aj vo väčších nádobách na balkónoch a terasách domov. Ich plody sú vhodné na priamu konzumáciu aj na rôzne spracovanie ako u čučoriedke záhradné.

Vplyv čučoriedok na ľudský organizmus

Ľudia už dávno poznali neoceniteľný vplyv čučoriedok na ľudský organizmus, najmä na obranyschopnosť organizmu, rast detí. Veľmi účinné sú proti hnačke, ako podporný prostriedok pri liečbe cukrovky, reumatizmu a iných chorôb. Najnovšie výskumy preukázali aj protirakovinové účinky tohto ovocia.

Ako vybrať skleník na záhradu?

Zrelá paradajky s chuťou slnko, čerstvý šalát plný vitamínov, voňavé bylinky alebo napríklad sladké jahody – aj tak môže vyzerať vaše úroda z vlastnej záhradky. Každý skúsený záhradník ale vie, že najlepšie výsledky dosiahnete v skleníku, kde majú rastliny tú správnu vlhkosť a teplotu. V skleníku vám budú semienka správne klíčiť a neskôr je ľahko vysadíte do záhona. Naviac vám umožní pestovať širšiu škálu rastlín, predĺžiť sezónu a sú ideálne aj pre množenie.
Skleník je investícia na mnoho ďalších rokov. Na jeho výbere si preto dajte záležať. Ako prvý si dobre premyslite, či pre neho máte zodpovedajúce miesto. Práve na umiestnenie skleníka totiž závisí nielen vaše pestovateľské úspechy, ale aj celková spokojnosť so skleníkom. Ako teda vybrať skleník na záhradu?

1. Vyberte to najlepšie miesto

Vyberte to najlepšie místoůzné rastliny majú rozmanité nároky na pestovanie. Všeobecne ale platí, že najdôležitejšie je mať v skleníku dostatok svetla. Vďaka tomu vytvoria tie najlepšie podmienky pre správny a rýchly rast rastlín.

V súčasnosti sa predávajú aj tzv. Skleníky k stene. Ich hlavnou výhodou je, že cez noc zahrieva konštrukciu teplo zo stien domu. Najlepšie však využijete slnečný svit počas celého dňa v samostatne stojacom skleníku (sklenenom domčeka).

Tipy pre optimálne umiestnenie skleníka
Pre zachytenie čo najviac slnečného svetla postavte pozdĺžne strany skleníka smerom k juhu. Ak budete skleník využívať aj v lete, nasmerujte jeho vchod k severu. Znížite tak nároky na odvetranie.
Nezabudnite zohľadniť aj prúdenie vetra. Proti jeho smeru by mala stáť najmenšia plocha skleníka.
Miesto, kde skleník vystavíte, by nemalo byť v tieni dlhšie ako niekoľko hodín denne.

2. Premyslite si základy

Väčšina skleníkov nepotrebuje žiadnu podmurovku. Skleníky s výplňami z polykarbonátu sú totiž natoľko ľahké (váži napríklad len 40 kg), že nehrozí ich samovoľné prepadanie do hliny. K zemi je ľahko upevníte kotviacimi prvkami, ktoré stačí zabodnúť do hĺbky minimálne 60 cm.

K vybraným skleníkom (napr. LANIT PLAST Venus a LANIT PLAST Uranus) získate základňu zadarmo ako súčasť balenia. Zručnejší záhradkári si navyše v prípade potreby základy vybetónujú podľa návodu priloženého ku každému skleníku.

Tipy pre stavbu betónových základov

Betónové základy môžete stavať klasickým spôsobom alebo metódou strateného debnenia. Výška základov by mala okolitý terén prevyšovať o 5-10 cm.
Vrchná plocha základov, na ktorých bude skleník stáť, musí byť vždy vodorovná. V opačnom prípade sa môžu skla v konštrukcii časom skrížiť a popraskať.

3. Plast alebo hliník?

Záleží len na vás, či dáte prednosť hliníkovému či plastovému skleníka. Oba tieto materiály majú svoje výhody, nevýhody aj špecifické vlastnosti.

Hliníková konštrukcia – je zložená z profilov, ktoré zoskrutkujete k sebe hliníkovými skrutkami. Tento osvedčený typ HOBBY skleníkov je vhodný pre väčšinu záhrad okrem priestorov, ktoré sú vystavené silným vetrom. Pretože hliník nie je izolačný materiál, dochádza k tepelným stratám cez konštrukciu.
Plastová konštrukcia – sa vyrába z pevných PVC profilov, ktoré stačí zasunúť do seba. Vďaka tomu sú tieto skleníky masívne a extrémne odolné. Konštrukcia z plastu odporúčame na otvorené priestranstvá aj do miest s vyššou snehovou pokrývkou.

4. Aká výplň je najlepšia?

Klasickým a v minulosti najznámejším materiálom pre výplň je sklo. Výborne prepúšťa slnečné žiarenie a je odolné proti UV žiareniu aj chemikáliám.
Na druhú stranu má rad nevýhod:
pri roztiahnutí konštrukcia vplyvom vysokých teplôt môže praskať,
ľahko sa rozbije aj pri drobnom náraze a silnejším krupobitie,
má zlé tepelno-izolačné schopnosti.

TIP 1: Skleník s výplňami zo skla by mal mať konštrukciu z profilového plechu s hrúbkou aspoň 1 mm.
Stále častejšie sa preto ako výplň skleníkov používa dvojstenný komôrkový polykarbonát. Medzi jeho hlavné výhody patrí:

veľmi nízka hmotnosť,
odolnosť proti rozbitiu,
vysoká svetelná priepustnosť,
skvelé tepelno-izolačné schopnosti.
Dutinkový polykarbonát má u väčšiny skleníkov hrúbku 4 mm. Môžete ale vyberať aj zo silnejších variantov o sile 10 – 20 mm.

5. Aj skleníky potrebujú vetranie

Počas letných mesiacov je nutné odvetrávať horúci vzduch, aby nedošlo k spáleniu rastlín. Ideálne je kombinovať vetranie bočným a strešným oknom, ktoré vytvára komínový efekt – chladný vzduch prichádza bočným oknom a po zahriatí vystúpi strešným oknom von. Správna cirkulácia a výmena vzduchu je tak zaručená.

TIP: V horúcich dňoch radšej nechajte otvorené aj dvere, aby sa vnútro skleníka neprehrial.

Ak nemáte čas ani chuť vetranie ručne regulovať, kúpte si automatické vetranie, ktoré otvára a zatvára okno podľa teploty. Automatické vetranie ocenia tiež všetci záhradkári, ktorým skleník nestojí vedľa domu alebo sú cez deň v práci. Na jar vám navyše odpadne ranné veštenie počasie a rozhodovaní, či nechať skleník otvorený, alebo zatvorený.

TIP: Aj v chladnejšom období roka odporúčame pravidelne vetrať, aby nedochádzalo k rozvoju hubových chorôb alebo plesní. Pre udržanie priaznivej teploty môžete bočnej steny zaizolovať priehľadnou bublinkovou fóliou.

VIDEO : Ako vybrať skleník?

https://www.youtube.com/watch?v=G2h1vMHc-js

Ako rozmnožovať drobné ovocie

Rozmnožovanie drevín drobného ovocia

Dreviny, ktoré prinášajú úrodu drobného ovocia, rozmnožujeme väčšinou vegetatívne. Skôr, než budeme hovoriť o rozmnožovanie odrezkami, potápaním atď., Povedzme si, že rozmnožovanie má oproti generativnímu svoje prednosti, ale aj nevýhody.

Hlavnou prednosťou je možnosť uskutočniť všetky jeho spôsobmi v bežnej záhradnícke praxi. V podstate ide o najjednoduchší práce: odrezať výhonok, nahrnúť zeminu k rastline a pod.
Druhou výhodou je bohatosť materiálu, z ktorého je možné vypestovať nové jedinca.
Tretia výhoda spočíva v tom, že za pomerne krátky čas môžeme vidieť výsledky svojej práce, či bola úspešná tým, že začína rásť nový ker.

Najväčšou nevýhodou vegetatívneho rozmnožovania je možnosť prenosu škodcov a chorôb z pôvodného jedinca na nový výpestok. Tomu sa dá zabrániť len výberom zdravého a správne vyzretého množiteľského materiálu. A na to pamätajme!

Rozmnožovanie ríbezlí a egrešov

Zdrevnatené rezne ríbezlí všetkých druhov a egrešov môžeme rezať od septembra do novembra, kým nemrzne. Odrezky si pripravíme z ročných výhonkov vyrastajúcich na dvojkolesovom trojročnom dreve. Ich dĺžka má byť 15 – 20 cm. Keď sú na odrezkoch ešte listy, ihneď ich odstránime tak, že z nich ponecháme len krátke stopky, aby výhonky nezaschli. Odrezky majú mať 4 – 5 púčikov. Spodná rez robíme blízko pod púčikom, horný až 10 mm nad púčikom. Malá vzdialenosť od púčika spôsobuje jeho schnutia a veľká zase blokuje korienky alebo pučania. Horšie koreniace egreše a ríbezle zrezávame s pätkou starého dreva z ktorého spoľahlivejšie zakorenia. Pichľavé ostne egrešov skracujeme, aby pri manipulácii neprekážali.
Odrezky píchejte do pripravených záhonov sa sypkú, výživnú a teplú pôdou. Zapustíme ich do kolíkom vyhĺbenej jamy tak hlboko, aby z pôdy vyčnievali len 1 – 2 puky. Pôdu k odrezkom pritlačíme a zalejeme vodou. V nasledujúcich dvoch rokoch z púčika vyrastie ker.
Keď narezané odrezky z rôznych príčin nemôžeme zasadiť na jeseň, zväzok odrezkov založíme dolným koncom do polovice v pôde a vysadíme je skoro na jar. Pred sadením spodnej rezné plochy obnovíme ostrým nožom.

Rozmnožovanie polo zdrevnatených odrezkami

Pri tomto rozmnožovanie rezne ríbezlí a egrešov odoberáme v polovici júna, ich dĺžka má byť len 5 – 8 cm. Na odrezkoch ponecháme vrcholovú ružicu listov s 3 až 4 listy. Ostatné nižšie rastúce listy odstránime. vysadíme je ešte v ten istý deň. Ak je vysadiť z rôznych príčin nemôžeme, rezne zasadíme do studeného pareniska asi 2 cm hlboko. Mierne je kropíme vodou a zbytočne nevetráme. Všetky zdrevnatené rezne potrebujú na zakorenenie veľa tepla a vlhkého vzduchu. Odrezky začíname otužovať vetraním a menším tienením. Zakorenenie poznáme podľa narastania nových listov. V parenisku ich necháme do jari a presádzame vždy s balíkom hliny.

Rozmnožovanie delením

Týmto spôsobom rozmnožujeme kríky na jar pri presádzaní. Materská rastlina sa rozdelí na niekoľko častí, na ktorých musí byt dostatok koreňov. Na toto rozmnožovanie sa hodia viac kríky starší, ale nie prestarnuté.

Rozmnožovanie očkovou odrezkami

Toto rozmnožovanie používame vtedy, keď z malého množstva vzácne odrody chceme namnožiť mnoho rastlín. Z odrezaného letorastu odstránime hornej nevyzretou tretinu. Zo zvyšnej časti odstránime čepele listov a z výhonku narobíme jednoočkové odrezky – pod očkom režeme vo vzdialenosti 15 mm a nad očkom 25 mm. Odrezky zasadíme do substrátu tak, aby tretina očká vyčnievala nad substrátom a uložíme ich v takom prostredí, ako pri rozmnožovaní polozdřevnatělých odrezkami.

Rozmnožovanie kopcovaním

Toto rozmnožovanie sa dá robiť priamo na záhone. Materská rastlina sa úplne zreže nad pôdou. Z vedľajších púčikov na hlave rastliny vyrastá mnoho výmladky. Keď sú dlhé asi 15 – 20 cm, nakopčíme prvýkrát zeminu do výšky 10 cm, ako pri ohrané zemiakov. Kopeček o mesiac zvýšime. Tretíkrát ho opäť zvýšime na začiatku júla. Zemina, ktorú prihŕňame, má byt vlhká a rastlinu treba pravidelne zalievať. Výhonky v kopčeku do jesene zakorenia. Na jeseň po opadnutí listov kopček rozhrnieme, oddelíme a vysadíme na trvalé miesto.

Rozmnožovanie malín a černíc

Toto rozmnožovanie spočíva v tom, že sa na začiatku letného obdobia mladé výhonky prihrnú do vykopanej hlboké brázdy. Keď očká vyrašia, mladé výhonky sa prihrnú úrodnú zeminou, aby sa zakorenili. Na jeseň sa rozrežú a vo kvetináči vysadíme na trvalé miesto. Dlhé výhonky sa môžu potápať aj viac hadovitými oblúky.

Rozmnožovanie koreňovými odrezkami.

Korene odrezky si pripravíme na jeseň tak, že z materskej rastliny odoberieme korene a rozrežeme ich na 6-cm dlhé kúsky. Horné konce zrežeme kolmo, dole a šikmo, aby sa pri zasadení zachovala polarita koreňov. Koreňové rezne cez zimu uschováme vo vlhkom piesku a v chladnejšom pivnici a na jar vysadíme.

VIDEO: Ako na jarný rez malých drevín?

https://www.youtube.com/watch?v=hNeHG62tlYw